Certifikačné systémy zelených budov: Ako hodnotia vnútorné prostredie?

Je možné porovnať kvalitu vnútorného prostredia v rámci rôznych metodík?

To, že stavebná činnosť vplýva na životné prostredie, nie je žiadna novinka. Záujem o úspory energií a zmiernenie vplyvu budov na životné prostredie a svojím spôsobom aj „módnosť“ tohto trendu viedli k vzniku radu certifikačných systémov. Tie slúžia na posúdenie tzv. zelených (udržateľných) budov.

Tieto certifikácie sú dobrovoľné a využívajú sa ako transparentný dôkaz kvality budov. V podstate predstavujú komplexné hodnotenie udržateľnosti budov, t. j. budovy hodnotia z hľadiska celého radu aspektov, ktoré korešpondujú s filozofiou udržateľnej výstavby.

Definícií je niekoľko

Definícií zelených budov existuje veľa, možno ich však zovšeobecniť v rámci, do ktorého spadajú plánovanie, návrh, konštrukcia. Tiež prevádzka budovy s niekoľkými ústrednými hľadiskami, ako sú spotreba energie, spotreba vody, materiálové zdroje, účinok budovy na životné prostredie a kvalita vnútorného prostredia.

Certifikačné systémy

Globálne sa vo svete používa mnoho rôznych certifikácií zelených budov (obr. 1), pričom vôbec nie je ľahké rozpoznať ich podobnosti a rozdiely. Niektoré sa zameriavajú viac na zdravie a pohodu. Iné na faktory životného prostredia či energie a iné zasa na udržateľnosť zo širšej perspektívy.

Certifikačné metódy sú spravidla založené na multikriteriálnej analýze. V nej do hodnotenia vstupujú desiatky kritérií s rôznou váhou a jej výsledkom je certtifikát prezentovaný ideálne jedným ukazovateľom. To znamená, že v podstate je cieľom prezentovať komplexnú kvalitu budovy veľmi jednoduchou a pre nezasvätených zrozumiteľnou formou.

Certifikačné systémy boli vyvinuté s použitím rôznych štruktúr a metód hodnotenia, pričom každá schéma môže mať pod celkovou štruktúrou dlhý zoznam jedinečných kritérií. Bez znalostí všetkých kritérií v rámci schémy certifikácie, rovnako ako pochopenia toho, ako sú hodnotené, nie je ľahké zistiť, ako sa hodnotenie daného certifikačného systému líši od ostatných systémov.

Nie je to inak ani v oblasti hodnotenia vnútorného prostredia budov týmito systémami. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre nezasväteného, resp. pre niekoho, kto nepozná do hĺbky podrobnosti jednotlivých certifikácií, ich nie je ľahké medzi sebou porovnať. Touto úlohou sa už zaoberali niektorí autori, napr. v [2, 3, 4], avšak ich prístupy neboli úplne zhodné.

Každý zo systémov pristupuje k samotnému hodnoteniu trochu inak a tak ani ich porovnanie nie je ľahké a často je nakoniec potrebné vytvoriť si na to svoj vlastný systém hodnotenia, ktorý toto porovnanie umožní.

Na obr. 2 až 5 je príklad hodnotenia podľa [2], kde sa kvôli tomu vytvorilo 13 aspektov v rámci 3 pilierov udržateľnosti (environmentálny pilier – zelená farba, sociálny – žltá farba, ekonomický – modrá farba), pričom jedným z trinástich hodnotených aspektov je „zdravie“, ktoré istým spôsobom reprezentuje hodnotenie vnútorného prostredia.

Z uvedeného hodnotenia [2] vyplýva, že v rámci desiatich porovnávaných metodík je aspekt „zdravie“ zastúpený v značnom rozptyle, od 11 do 83 % (BREEAM 16 %, LEED 21 %, DGNB 18 %, WELL 83 %, Green Star 19 %, Active House 34 %, Nordic Swan 13 %, Miljöbyggnad 36 %, LBC 11 %, HQE 53 %).

Porovnanie inými autormi sa môže líšiť a väčšinou sa líši. Ak by sme chceli porovnať hodnotenie vnútorného prostredia do väčších detailov, zistíme, že každý certifikačný systém k nemu pristupuje inak a že rozdiely môžu byť značné.

Hodnotenie vnútorného prostredia

Metódy, ktoré používame na zisťovanie stavu a hodnotenie vnútorného prostredia, sú založené na dvoch princípoch – objektívnom a subjektívnom. Objektívne metódy vychádzajú z meraní fyzikálnych veličín (teplota vzduchu, vlhkosť, koncentrácia CO₂ atď.) a ich porovnania s limitmi danými hygienickými predpismi alebo odporúčanými hodnotami.

Súčasný prístup používa na kvantifikáciu vnútorného prostredia zjednodušený model opisujúci a hodnotiaci osobitne jednotlivé zložky prostredia, ako sú tepelný komfort, kvalita vzduchu, akustika, osvetlenie, pôsobenie elektromagnetických, elektrostatických a ďalších polí a pôsobenie budovy/vnútorného prostredia na psychiku človeka.

Subjektívne metódy sú založené na priamej reakcii užívateľov a využívajú najčastejšie dotazníkové prieskumy.

Porovnanie systémov

Poďme sa teraz pozrieť na čiastkové porovnanie vybraných certifikačných systémov so zameraním na hodnotenie vnútorného prostredia budov v rámci jednotlivých zložiek vnútorného prostredia. Treba podotknúť, že nejde o detailný prehľad a štruktúru kritérií, ani o hlbší opis jednotlivých metodík, čo aj vzhľadom na samotnú problematiku a jej obsiahlosť nie je v rámci jedného článku možné.

Ukážeme si niektoré odlišnosti vyplývajúce z čiastkového porovnania vybraných certifikačných nástrojov. Vzhľadom na veľké množstvo metodík uvádzame na ilustráciu iba 4 z nich – českú SBToolCZ, americké LEED a WELL a britskú metodiku BREEAM.

Z tab. 1 [5] je zrejmé, že aj zastúpenie jednotlivých zložiek vnútorného prostredia sa v rámci jednotlivých metodík líši. Ak by sme išli ďalej do hĺbky (tu len veľmi stručne), zistíme, že v rámci jednotlivých zložiek nehodnotí každá metodika rovnaké parametre. Napríklad pri tepelnom komforte môžeme nájsť v uvedených metodikách tieto hodnotené parametre [5]:

• SBToolCZ – zimný návrhový stav (tepelná stabilita, pokles dotykovej teploty podlahy) a letný návrhový stav (ochrana pred prehriatím, maximálna návrhová teplota)
• BREEAM – tepelný komfort (PMV, PPD), prispôsobenie zmene klímy, zónovanie a ovládanie
• LEED – tepelný komfort, ovládanie, obálka budovy
• WELL – tepelný komfort (PMV, PPD), regulácia vlhkosti, zónovanie, ovládanie, priebežné meranie, vlastnosti okien, sálavé vykurovanie

Záver

Certifikačné systémy hodnotenia budov sa využívajú ako dôkaz kvality budovy. Ak vychádzame zo skutočnosti, že deklarujú kvalitu budovy aj z pohľadu kvality vnútorného prostredia, je potrebné podotknúť, že túto kvalitu je v rámci rôznych metodík veľmi ťažké porovnať.

Takisto nie je ľahké získať jednoznačnú informáciu o tom, čo sa danou metodikou v rámci vnútorného prostredia hodnotí a ako, resp. akú informáciu nám o kvalite vnútorného prostredia daná metodika dáva. Cieľom tvorby vnútorného prostredia je dosiahnuť stav, ktorý nazývame pohoda prostredia. T. j. optimálny stav, ktorý užívateľ prostredia nevníma a môže sa plne sústrediť na svoju činnosť, na prácu, šport, oddych alebo zábavu.

Človek vníma vnútorné prostredie ako celok, čo súčasná prax jeho hodnotenia nie celkom reflektuje – bežne vyhodnocujeme nezávisle od seba jednotlivé zložky vnútorného prostredia (tepelný komfort, kvalita vzduchu atď.). Resp. niektoré z parametrov týchto zložiek bez vzájomných súvislostí, takže niekedy s prekvapením zisťujeme, že aj keď sú hodnotené parametre jednotlivých zložiek vnútorného prostredia zdanlivo v poriadku, užívateľ sa napriek tomu na prostredie sťažuje.

Je teda zrejmé, že ak chceme zabezpečiť pohodu prostredia pre človeka, je nevyhnutné hodnotiť vnútorné prostredie komplexne. Z tohto poznatku vychádza metodika hodnotenia vnútorného prostredia HAIEQ vyvinutá na ČVUT v Prahe (Katedra TZB na Stavebnej fakulte). Bola spracovaná s využitím výsledkov experimentov, analýz a meraní vykonávaných a publikovaných v rokoch 2014 až 2019 [8] v rámci riešenia projektu TE02000077 Inteligentné regióny – Informačné modelovanie budov a sídel, technológia a infraštruktúra pre udržateľný rozvoj.

Metodika je certifikovaná Ministerstvom priemyslu a obchodu ČR [9] a vďaka využitiu objektívnych aj subjektívnych metód umožňuje komplexný holistický pohľad na hodnotený objekt z hľadiska jednotlivých zložiek vnútorného prostredia. A jeho zhodnotenie s následnou informáciou, či je objekt (zóna) riešený na úrovni súčasného stavu poznania, alebo či má potenciál zlepšenia kvality prostredia. Prípadne sa v ňom vyskytujú vážne nedostatky z pohľadu kvality vnútorného prostredia.

Na základe toho potom možno navrhnúť konkrétne opatrenia na zabezpečenie kvalitného vnútorného prostredia (resp. odstránenie nedostatkov) a realizovať ich.