Developer hovorí o novom „lokálnom centre“, na ktorého podobu si prizval dánskych architektov so skúsenosťami z Viedne či New Yorku

Priemyselný areál v bývalej fabrike na olej Palma-Tumys na Račianskej ulici so svojim dominantným silom predstavuje typický brownfield čakajúci na pretvorenie v prospech nových, úplne odlišných funkcií. Na tomto mieste by mali vyrásť byty, kancelárie, ale aj verejné priestory vrátane zelene a ponuky služieb.

Developerská spoločnosť Corwin sa teraz cez prieskum spýtala aj obyvateľov priľahlých lokalít, ktoré funkcie by v tomto priestore videli najradšej. Jeho budúcu podobu zároveň pripravuje v spolupráci s architektonickým a urbanistickým štúdiom Gehl Architects z Dánska.

Priestorové problémy 

Bratislava má problém rozširovať sa, lebo ju limitujú najmä Malé Karpaty na severe a priemyselná zóna podniku Slovnaft na juhovýchode. Preto developeri stále hľadajú nové miesta na výstavbu v rámci samotného mesta. Pritom voľných plôch už nie je veľa a snaha zahusťovať sídliská naráža na odpor verejnosti aj mestských častí.

To sú dôvody, prečo majú viacerí stavebníci na muške revitalizáciu industriálnych areálov – brownfieldov. Na začiatku tohto roka Bratislava  zverejnila štúdiu browfieldov , kde sa spomína, že v meste je až 132 takýchto území, ktoré dovedna zaberajú 630 hektárov. To je potenciál, ktorý láka developerov.

Prieskum názorov

Corwin kúpil areál Palmy v októbri minulého roka od finančnej skupiny Slavia Capital. Územie leží ladom a pustne už skoro sedem rokov.

Teraz si developer zaplatil prieskum, v ktorom zisťoval postoj obyvateľov bratislavského Nového Mesta, Rače a Ružinova, čo by si predstavovali namiesto opustených pozemkov po bývalej fabrike na olej.

Až 93 percent opýtaných povedalo, že by si tam vedelo predstaviť verejný priestor vrátane zelene a športovísk. Viac ako polovica ľudí by tam chcela obchody a služby a 42 percent respondentov by si v priemyselnom areáli vedelo predstaviť aj byty.

Tieto predstavy sa zhruba zhodujú s plánmi developera. „Z prieskumu jednoznačne vyplynulo, že najdôležitejším je pre ľudí verejný priestor a rôzny mix funkcií. Potvrdzuje to našu voľbu, keď sme so zadaním vypracovať štúdiu rozvoja lokality Palmy oslovili Gehl Architects,“ vysvetľuje projektový manažér Corwina Samuel Csáder.

Inšpiráciou pre Palmu môžu byť aj projekty iných ateliérov, ako napríklad dánskeho Cobe. To zrekonštruovalo prístavnú štvrť Nordhavn Aarhusgadekvarter  v Kodani Tak, že dnes je tam v pôvodne priemyselnom prostredí mix nových funkcií.

Lokálne centrum

Kombinácia viacerých funkcií býva charakteristická pre lokálne centrá miest. Na západe je bežné, že veľké mesto má okrem historického centra aj lokálne centrá v jednotlivých štvrtiach. To sa o Bratislave príliš povedať nedá.

Spomínaný prieskum zistil, že až 70 percent opýtaných považuje nové lokálne centrum na území bývalého brownfieldu Palmy za dobrý nápad. Vyše polovica uviedla, že by vďaka nemu nemuseli za službami cestovať a mohli by v ňom tráviť aj voľný čas.

„Ľudia nechcú tráviť príliš veľa času v autách dochádzaním. Práve lokálne centrum s napojením na verejnú dopravu, cyklodopravu a peší pohyb im to môže umožniť,“ dodáva S. Csáder. Podľa neho by sa po revitalizácii Palmy z tohto areálu mohlo stať lokálne centrum pre severnú časť Bratislavy.

Architekti chcú pri navrhovaní klásť dôraz aj na vytvorenie komunity, interakcie medzi ľuďmi a chcú tam prilákať aj lokálne firmy. Pri obchodoch a službách sa developer chce sústrediť na menšie prevádzky. “Nejdeme stavať žiadne nákupné centrum,” tvrdí S. Csáder.

Výhoda tejto lokality je aj v tom, že je dostupná aj električkou, vlakom a bicyklom. ďalšou výhodou Palmy je aj to, že nepracovala s anorganickými či toxickými materiálmi, takže na jej území sa nenachádza veľká environmentálna záťaž.

Dodajme, že v priamom susedstve leží Nová Cvernovka, priestor s kultúrnym potenciálom, v ktorom nedávno vznikla aj iniciatíva vybudovať na pozemku verejný park.

Na druhej strane lokalita je limitovaná priestorom a obkolesená cestou a železnicou z oboch strán.

Silo ako dominanta

Niektorí ľudia sa však v prieskume vyjadrili, že z premeny starej fabriky na byty či domy majú obavu. Konkrétne, boja sa, že industriálne budovy v areáli, ktoré sa stali pre lokalitu charakteristickými, padnú za obeť prestavbe – tak ako sa to stalo v minulosti už s viacerými priemyselnými budovami v Bratislave.

 „Na túto výhradu sa však dá reagovať zachovaním vhodných industriálnych budov, ktoré sú v dobrom technickom stave a budú aj citlivo odkazovať na minulosť územia, avšak s novým funkčným využitím,“ ubezpečuje S. Csáder.

Dominantným prvkom areálu je bývalé silo na skladovanie olejnatých surovín, ktoré by podľa developera malo byť zachované. Viac o jeho využití napovie až štúdia rozvoja lokality od Gehl Architects, na ktorej sa stále pracuje.

V areáli sú aj iné zaujímavé objekty s drevenými krovmi alebo betónovými stĺpmi. O ich budúcnosti ešte nie je rozhodnuté. Architekti chcú pre ne nájsť dôstojné využitie, ale tiež prihliadať aj na ich energetickú spotrebu.

“Niektoré z nich sú v lepšom, niektoré v horšom, až veľmi zlom stave. V posudzovaní je viacero budov, ktoré by sme chceli zachovať ak to statika dovolí a dať im novú funkciu,” dodáva S. Csáder.

Z náznakov sa zatiaľ zdá, že Corwin nepôjde na tomto mieste do veľmi vysokých budov. „Jedinou vecou, ktorej by som sa bál, je, že niekto by chcel na tomto mieste budovať nejaký ,Manhattanʻ, preplnený výškovými budovami,“ povedal David Sim z Gehl Architects v  rozhovore pre portál yimba.sk  vo februári tohto roka.

Corwin tvrdí, že presnú výšku nových budov ešte nevie špecifikovať, keďže štúdia revitalizácie Palmy ešte nie je hotová. “Určite nechceme do oblasti priniesť žiaden mrakodrap,” potvrdzuje zámery S. Csáder.

Nech už dopadne prestavba akokoľvek, ak sa zachová aspoň trocha z ducha priemyselného areálu, bude to pre Bratislavu ďalší príklad, že sa nemusia staré budovy len búrať.