Pri veľkých stavbách je rekuperácia podmienkou

Hrubými izoláciami sa zatepľujú steny, zatepľujú sa podlahy, zatepľuje sa strecha. Aj keď stavebné izolácie stoja nemálo peňazí, automaticky očakávame cielenú úsporu nákladov na vykurovanie a súčasne aj kvalitné a komfortné bývanie.

Najväčšie straty tepla počas bývania vznikajú z neustálej potreby vetrania. Bežné činnosti ako je napr. varenie, sprchovanie,  dýchanie a pod. generujú v interiéri zvýšenú vlhkosť a pachy. A my potom vetráme, bez ohľadu na to, či je vonku zima alebo teplo. V prípade nízkoenergetických a pasívnych stavieb, kde je požiadavka na  minimálne tepelné straty  riešená nielen nadštandardným zateplením, ale aj utesnením obvodového plášťa, sa celá vec posúva ešte do inej roviny. Čo je rekuperácia, na akom princípe funguje a do akých domácností sa hodí a aj to, či sa oplatí rekuperáciu zrealizovať aj v starých či zrekonštruovaných domoch nám povie v rozhovore projektový manažér zo spoločnosti APIAGRA, Ing. Ľuboš Socha, PhD.

Ako funguje systém rekuperácie, ktorý aplikujete do domácností?

Najprv si vysvetlíme čo je to vlastne rekuperácia. V odbornej literatúre nájdeme rôzne formulované definície, ktoré hovoria o „spätnom získavaní energie.“ Vo vzduchotechnike najčastejšie hovoríme o spätnom získavaní tepla z odpadového, čiže odvádzaného vzduchu z interiéru do vonkajšieho prostredia. Ak chceme doma vetrať stačí si otvoriť okno a zapnúť odťahový ventilátor v kúpeľni ale tým vypustíme aj časť tepelnej energie obsiahnutej v odvádzanom vzduchu, ktorú by sme mohli využiť. A práve tu našlo spätné získavanie tepla, laicky povedané rekuperácia svoje opodstatnenie. V domácnostiach sa najčastejšie používajú doskové, krížové výmenníky tzv. rekuperátory. Predstavme si kosoštvorec, cez ktorý prechádzajú dva prúdy vzduchu. Odvádzaný vzduch bude prechádzať ľavou hornou stranou krížom do pravej spodnej strany a privádzaný vzduch bude prichádzať pravou hornou stranou krížom do ľavej spodnej strany. Tieto dva prúdy vzduchu sa nebudú vzájomne miešať vďaka vnútornej konštrukcii výmenníka.

Pre lepšiu predstavu: každý prúd vzduchu má samostatný súbor „trubiek“ ktoré sú na seba kolmé. Preto sa prechádzajúce prúdy vzduchu vzájomne nezmiešajú a odovzdajú si teplo, bez nežiadúcich pachov. Táto vnútorná konštrukcia môže byť z rôznych materiálov ako napríklad, kov, plast, papier. Podľa druhu materiálu potom môže výrobca udávať účinnosť spätného získavania tepla. Reálna účinnosť sa pohybuje od 30 do 90%, Za dobrú účinnosť sa považuje hodnota okolo 60% a za špičkovú účinnosť nad 80%.

Ide o samoreguláciu alebo je možné nadstavovať vetranie manuálne podľa potreby?

Čo sa týka regulácie, je to samozrejme možné. Zabezpečuje to napríklad nástenný regulátor, ktorý je pripojený k jednotke. Výrobcovia sa snažia, aby to bolo čo najviac intuitívne, preto tomu prispôsobujú vo veľkej miere aj vizualizáciu ovládania. Ďalej záleží na tom čo si nastavíte, aký týždenný program, koľko % relatívnej vlhkosti má byť v miestnosti, akú teplotu vzduchu chcete privádzať atď. Na základe zadaných hodnôt následne software celej vzduchotechnickej jednotky cez rôzne snímače je schopný udržiavať požadovaný komfort. Pokojne to môžeme nazvať aj samoregulácia keďže už nie je nutné zasahovať a meniť parametre.

Čo musí mať domácnosť pripravené, resp. v akej fáze pri novostavbe je vhodné vás zavolať, aby ste mohli začať s montážou?

Montáž sa dá zrealizovať kedykoľvek, funkčné to bude, otázkou ostáva, ako to bude celé vyzerať. Z môjho pohľadu ak sa ktokoľvek odhodlá stavať dom mal by mať jasné hneď na začiatku, či chce inštalovať vzduchotechniku s rekuperáciou do svojho domu, alebo nie. Ak sa rozhodne pre prvú možnosť je dôležité začať už vo fáze projektovania. Tam sa určí miesto, kde sa vzduchotechnická jednotka umiestni, pretože každá má nejakú hlučnosť, určite si ju nedá napríklad do spálne (smiech), ale skôr do technickej miestnosti. Naprojektujú sa trasy vzduchotechnického potrubia, koncové výustky, elektrické zapojenie, umiestnenie ovládača a mnoho ďalšieho.
Ak už dom stojí treba hľadať alternatívne riešenia, ale špekulácie a optimalizácie vždy vychádzajú najlacnejšie na začiatku pri projektovaní, následne sa to už len násobne predražuje. Odporúčanie znie: nechať si spraviť dobrý projekt.

Aká je údržba vetracieho systému, zároveň aká je jeho životnosť? Čo sa môže pokaziť počas používania?

Najjednoduchšia údržba je výmena filtrov, vyčistenie a dezinfikovanie vzduchotechnickej jednotky. Je to nutnosť. Štandardne by sa mali filtre meniť raz za pol roka. Všetko záleží od používania a od prostredia, v akom sa konkrétny objekt nachádza. Ak bude stáť rodinný dom v prírode pod horou na Donovaloch možno bude stačiť vymeniť filtre raz za pol roka, ale ak bude stáť dom 1 km od fabriky, možno bude treba vymeniť filtre každý mesiac. Ak sa rozhodnete nemeniť filtre, ani nedezinfikovať vzduchotechnickú jednotku musíte byť zmierený s tým, že si k sebe domov nasťahujete aj rôznych kamarátov vo forme mikróbov.
Životnosť vetracieho systému je dlhá, ale keďže sa normy a predpisy stále zdokonaľujú po 30 rokoch nemusí spĺňať legislatívne požiadavky. Poruchovosť je individuálna. Niekomu to môže slúžiť celý život, niekomu sa hneď po uplynutí záruky môžu začať objavovať závady spojené hlavne s elektrosúčiastkami. V dnešnej dobe veľký výrobcovia kladú dôraz hlavne na kvalitu, takže nie je sa čoho obávať.

Odlišuje sa princíp rekuperácie v rodinných domoch od rekuperácií vo veľkých halách či veľkých budovách?

Princíp je vždy ten istý, získať teplo a odovzdať ho späť, a tým šetriť ďalšiu energiu napríklad elektrickú pre dokurovanie vzduchu na požadovanú výslednú teplotu privádzaného vzduchu do interiéru. Vo veľkých halách alebo administratívnych budovách sa samozrejme používajú väčšie výmenníky pre spätné získavanie tepla a aj iné konštrukčné vyhotovenia. Napríklad, rotačný výmenník, ktorý funguje ako obežné koleso. Tento výmenník sa pomaly otáča v komore, ktorá je rozdelená na polovice. Cez polovicu nášho kolesa prechádza odvádzaný vzduch, ktorý lamely ohrieva. Tým, že koleso pomaly rotuje, ohriate lamely sa dostanú do prúdu vzduchu privádzaného, kde sa odovzdá teplo a tým pádom sa lamely ochladia. Takýto proces prebieha v zimnou období, keďže nasávame vzduch z vonkajšieho prostredia chladný. Samozrejme, využívajú sa aj doskové rekuperátory, avšak komory, v ktorých sú umiestnené v porovnaní s komorami rotačných výmenníkov zaberajú viac miesta. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody.

Odporúčate montáž vetracieho systému aj do staršieho domu? Alebo do domu, ktorý je po čiastočnej rekonštrukcii? (napr. predpokladáme, že boli vymenené okná, prebehlo kompletné zateplenie domu) Má vtedy význam rekuperácia?

Odporúčam. Rekuperácia má vždy význam aj keď má objekt väčšie tepelné straty. Vetracie systémy samozrejme stoja peniaze. Prvotná investícia sa môže niekomu zdať vysoká a povie si „ja si radšej otvorím okno.“ Uvedomme si však, že človek nie je stroj, aby chodil stále otvárať a zatvárať okno. Rekuperácia prináša hlavne hygienický benefit. Celý rok máte vyvetraný priestor a zároveň nemáte pocit horúčavy v lete a pocit chladu v zime, tým že máte stále vyvetrané predchádzate vzniku plesní prípadne koncentrovania sa mikroorganizmov.

Aké stavebné zásahy súvisia s montážou do staršieho domu?

Najčastejšie to sú dodatočné stavebné prierazy pre trasovanie vzduchotechnického potrubia, prípadne sa rieši elektrika, kde sa bude dopájať vetracie zariadenia alebo odkiaľ sa privedie silový kábel k tomuto zariadeniu.

Rekuperácia, klimatizačné systémy sú samozrejmosťou vo veľkých budovách. Sú veľmi efektívne a praktické najmä vo výrobných či športových halách. Je podľa vás dnes štandardom alebo podmienkou zákazníkov rekuperácia v novostavbách? Čo je pre nich tým momentom, že si povedia – ÁNO, toto chcem mať v dome?

Čo sa týka veľkých stavieb tam je to už podmienkou. Potrebujete doviesť do priestoru obrovské množstvo vzduchu, ktorý musíte ohriať a po budove rozdistribuovať. Zároveň musíte šetriť energiu a životné prostredie. Jednoducho ak by ste nerekuperovali, nesplnili by ste energetickú náročnosť budovy, náklady na prevádzku by boli príliš vysoké a takú budovu by ste ani neskolaudovali.
Pri malých rodinných domoch nie je ešte podmienkou, že za každú cenu musíte mať rekuperáciu. Získate body ku kolaudácii. V malých domoch to zatiaľ štandardom určite nie je, a nie je to ani podmienkou. Treba sa na to pozrieť z pohľadu komfortu, ale hlavným atribútom je, že to prináša hygienický benefit a kvalitnejší upravený vzduch pre mňa a pre moju rodinu. Prečo by som si nevylepšil vzduch, ktorý dýcham?