Nový stavebný zákon zmenil od apríla 2025 terminológiu, projektovú dokumentáciu, povoľovanie aj rozdelenie zodpovednosti medzi účastníkov výstavby. Po prvom roku je zrejmé, že reforma priniesla jednoduchšiu základnú architektúru procesu, no jej výsledok závisí najmä od kvality prípravy projektu, koordinácie stanovísk a fungovania stavebných úradov.
Namiesto samostatného územného a stavebného konania zaviedol zákon jedno konanie o stavebnom zámere, po ktorom nasleduje overenie projektu stavby. Dokumentácia sa má spracúvať a zdieľať elektronicky prostredníctvom Portálu výstavby, stavebník však musí väčšiu časť koordinácie dotknutých orgánov zvládnuť ešte pred začatím konania. Zákon súčasne presnejšie pomenoval úlohy stavebníka, generálneho projektanta, zhotoviteľa, stavbyvedúceho a stavebného dozoru. Po roku prevádzky Portál výstavby evidoval približne 31-tisíc žiadostí a viac ako 10-tisíc používateľov. Tieto čísla dokazujú reálne používanie nového systému, zatiaľ však samy osebe nepotvrdzujú plošné skrátenie povoľovacích lehôt.
Aktualizované k 23. júlu 2026
Projektová dokumentácia, digitálny model budovy a rozostavaná stavba spoločne zobrazujú nový proces prípravy a povoľovania stavieb podľa nového stavebného zákona. Ilustračný vizuál zdôrazňuje prepojenie medzi stavebným zámerom, projektom stavby, elektronickou koordináciou, Portálom výstavby a rozdelením zodpovednosti medzi investora, projektanta a zhotoviteľa počas celej realizácie stavebného projektu.
Reforma zmenila proces, ale neodstránila potrebu kvalitnej prípravy
Nový systém môže pri dobre pripravenom a nekonfliktnom projekte skrátiť formálnu časť povoľovania. Neúplné podklady, nevyriešené stanoviská alebo nejasný projekt sa však len presunú do skoršej fázy prípravy.
Základnou zmenou je nahradenie dvoch nadväzujúcich rozhodovacích procesov jedným konaním o stavebnom zámere. Projekt stavby sa po vydaní rozhodnutia už neprerokúva v ďalšom klasickom správnom konaní, ale stavebný úrad ho overuje z hľadiska súladu s rozhodnutím a požiadavkami dotknutých orgánov. Proces sa však nezjednodušil tak, že by z projektu zmizli potrebné stanoviská, vyjadrenia a technické požiadavky. Ich získavanie a koordinácia sa vo väčšej miere presunuli pred podanie žiadosti. Slovenská komora architektov už pri prijatí zákona upozorňovala, že bremeno tejto etapy nesie najmä stavebník alebo ním poverený projektant. Pri nekonfliktnom zámere v území s kvalitným územným plánom môže byť výsledok rýchlejší. Pri komplikovanom projekte zostáva rozhodujúca príprava.
Najdôležitejšie zmeny v terminológii
Nový zákon nevymenil iba názov stavebného povolenia. Zaviedol nové stupne dokumentácie, presnejšie roly účastníkov výstavby a odlišné pomenovanie povoľovacích aj kontrolných úkonov.
Pôvodné pojmy zostávajú použiteľné pri starších konaniach, ktoré sa dokončujú podľa predpisov účinných do 31. marca 2025. Pri nových projektoch sa však používa stavebný zámer, projekt stavby, overovacia doložka, kolaudačné osvedčenie a ďalšie pojmy vychádzajúce z novej procesnej logiky.
Zmena slovníka má praktický význam. Napríklad právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere ešte samo osebe neoprávňuje začať výstavbu. Stavebník môže začať práce až po overení projektu stavby, ak nejde o režim, pri ktorom zákon ustanovuje iný postup.
Tabuľka-stará a nová terminológia
| Pôvodný pojem alebo postup | Nový pojem alebo postup | Čo to znamená v praxi |
|---|---|---|
| Územné rozhodnutie a stavebné povolenie | Rozhodnutie o stavebnom zámere | Umiestnenie a základné povolenie stavby sa riešia v jednom konaní |
| Dokumentácia pre územné a stavebné konanie | Stavebný zámer a projekt stavby | Dokumentácia má nové stupne a presne určený obsah |
| Overená dokumentácia v stavebnom konaní | Overenie projektu stavby overovacou doložkou | Projekt sa po rozhodnutí kontroluje z hľadiska súladu |
| Kolaudačné rozhodnutie | Kolaudačné osvedčenie | Doklad určuje povolený účel užívania dokončenej stavby |
| Zmena stavby pred dokončením | Zmena projektu stavby alebo nové konanie o zmene zámeru | Rozhoduje rozsah a význam odchýlky |
| Autorský dozor | Autorský dohľad a dohľad projektanta | Ide o rozdielne činnosti s odlišným účelom |
| Hlavný projektant používaný najmä zmluvne | Generálny projektant | Zákon výslovne upravuje koordináciu projektantov a zodpovednosť za kompletizáciu |
| Dodávateľ alebo generálny dodávateľ | Zhotoviteľ a generálny zhotoviteľ | Povinnosti pri realizácii sú upravené priamo zákonom |
| Klasické kategórie stavieb | Vyhradené stavby | Technicky náročné stavby podliehajú prísnejším požiadavkám |
Táto porovnávacia tabuľka terminológie zobrazuje hlavné rozdiely medzi pôvodným stavebným zákonom a novou právnou úpravou. Prehľadne vysvetľuje, ako sa zmenili názvy jednotlivých procesov, projektová dokumentácia, povoľovanie stavieb, postavenie generálneho projektanta, zhotoviteľa aj systém vyhradených stavieb, aby sa čitateľ rýchlo zorientoval v novej terminológii.
Nový zákon rozlišuje projektovú dokumentáciu, realizačnú dokumentáciu a prevádzkovú dokumentáciu. Stupňami projektovej dokumentácie sú stavebný zámer, projekt stavby, projekt stavby na ohlásenie a vykonávací projekt. Dokumentáciu pripravenú podľa pôvodnej štruktúry nemožno automaticky použiť v novom procese.
Ako dnes prebieha povolenie bežného stavebného zámeru
Investor musí najprv pripraviť zámer a prerokovať ho s dotknutými subjektmi. Nasleduje rozhodnutie o stavebnom zámere, overenie projektu stavby, realizácia a podľa druhu stavby kolaudácia.
Nový proces má jasnejšiu logiku, no jednotlivé kroky nemožno preskakovať. Pri väčšom projekte je dôležité už na začiatku určiť, kto bude koordinovať dokumentáciu, stanoviská, vlastnícke vzťahy a technické napojenie stavby.
Typický postup pozostáva z týchto krokov:
- Príprava stavebného zámeru – urbanistické, architektonické a základné technické riešenie.
- Prerokovanie s dotknutými orgánmi a právnickými osobami – získanie záväzných stanovísk a vyjadrení.
- Podanie žiadosti o rozhodnutie o stavebnom zámere.
- Vypracovanie alebo dopracovanie projektu stavby.
- Získanie doložiek súladu, ak ich dotknutý orgán alebo dotknutá právnická osoba vyžaduje.
- Overenie projektu stavby stavebným úradom.
- Oznámenie začatia prác a realizácia stavby podľa overeného projektu.
- Kolaudácia a vydanie kolaudačného osvedčenia, ak sa pri danej stavbe vyžaduje.
Projekt stavby možno za určitých podmienok predložiť už spolu so stavebným zámerom. Stavebný úrad ho potom môže overiť súčasne s vydaním rozhodnutia, ak počas konania nevznikne požiadavka na jeho dopracovanie. Zákonná lehota na overenie projektu je 30 dní.
👉 Pripravujete stavbu alebo projekt podľa nového stavebného zákona? Pozrite si aj náš odborný prehľad o projektovej dokumentácii a BIM, ktorý vysvetľuje nové stupne dokumentácie, koordináciu profesií a požiadavky na digitálnu prípravu stavieb.
Tri fázy stavebného projektu – stavebný zámer, overený projekt stavby a realizovaná stavba – prehľadne zobrazujú postup prípravy a povoľovania podľa nového stavebného zákona. Ilustračný vizuál vysvetľuje logické nadväzovanie jednotlivých etáp projektu, od prvotného návrhu cez spracovanie projektovej dokumentácie až po výstavbu podľa overeného projektu, pričom zdôrazňuje koordináciu, zodpovednosť a plynulosť celého procesu.
Ohlásenie sa rozšírilo, ale neznamená stavbu bez pravidiel
Pri väčšom počte menších stavieb a stavebných úprav postačuje ohlásenie. Stavebník však stále potrebuje správne podklady a v niektorých prípadoch projekt stavby na ohlásenie.
Nový zákon zvýšil maximálnu zastavanú plochu vybraných prízemných drobných stavieb z pôvodných 25 m² na 50 m², pri zachovaní ďalších zákonných podmienok. Do tejto skupiny môžu patriť napríklad niektoré prístrešky, garáže, záhradné stavby alebo sauny. Samotná plocha však nie je jediným kritériom – rozhoduje účel, výška, vplyv na okolie, umiestnenie aj charakter stavby. Ohlásenie nie je „stavanie bez povolenia“. Stavebný úrad ohlásenie posúdi a môže ho vrátiť, ak nespĺňa podmienky alebo ak zámer vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere. Úrad preto vydal osobitný metodický pokyn k vybavovaniu ohlásení a podnetov proti ich vráteniu, čo ukazuje, že aj tento zjednodušený režim priniesol v praxi výkladové otázky.
Zodpovednosť sa presnejšie rozdelila medzi účastníkov výstavby
Zákon posilnil zodpovednosť stavebníka za prípravu a organizáciu projektu, projektanta za dokumentáciu a zhotoviteľa za súlad realizácie s overeným projektom a technickými požiadavkami.
Stavebník zabezpečuje potrebné prieskumy, podklady, projektantov, vyjadrenia a pri viacerých projektantoch aj generálneho projektanta. Pred začatím prác musí oznámiť stavebnému úradu začatie výstavby a identifikačné údaje zhotoviteľa. Generálny projektant koordinuje jednotlivých projektantov a špecialistov, zabezpečuje súlad a kompletizáciu dokumentácie a zodpovedá stavebníkovi za jej komplexnosť, úplnosť a použiteľnosť. Projektant časti dokumentácie zodpovedá generálnemu projektantovi za svoju časť. Zhotoviteľ zodpovedá za to, že stavba bude zhotovená v súlade s technickými požiadavkami, požiarnymi a hygienickými predpismi a overeným projektom. Pri väčšom projekte zákon pracuje aj s pojmom generálny zhotoviteľ a so zmluvnými dodávateľmi.
Tabuľka- Kto za čo zodpovedá
| Účastník | Hlavná zodpovednosť | Praktické odporúčanie |
|---|---|---|
| Investor alebo stavebník | Príprava podkladov, zmluvy, koordinácia a zákonnosť postupu | Určiť zodpovednosti ešte pred začiatkom projektovania |
| Generálny projektant | Koordinácia a kompletizácia projektovej dokumentácie | Zmluvne pokryť celý proces až po realizáciu a kolaudáciu |
| Projektanti profesií | Vecná správnosť jednotlivých častí | Kontrolovať rozhrania medzi statikou, TZB, požiarnou bezpečnosťou a architektúrou |
| Zhotoviteľ | Realizácia podľa overeného projektu | Zaviesť riadenie zmien a pravidelnú kontrolu dokumentácie |
| Stavbyvedúci | Odborné vedenie stavebných prác | Dôsledne viesť stavebný denník a zaznamenávať odchýlky |
| Stavebný dozor | Kontrola výstavby v záujme stavebníka | Zapájať ho priebežne, nie až pri preberaní stavby |
| Dohľad projektanta | Kontrola súladu realizácie s projektom | Riešiť nejasnosti skôr, než sa zabudujú do konštrukcie |
Táto prehľadná tabuľka zodpovedností účastníkov výstavby vysvetľuje, aké povinnosti majú stavebník, generálny projektant, projektanti profesií, zhotoviteľ, stavbyvedúci, stavebný dozor a dohľad projektanta podľa nového stavebného zákona. Zároveň uvádza praktické odporúčania, ktoré pomáhajú zabezpečiť správnu koordináciu projektu, kvalitnú realizáciu stavby a súlad s overenou projektovou dokumentáciou.
Novinkou sú vyhradené stavby a prísnejšie nároky na zhotoviteľa
Technicky, konštrukčne alebo prevádzkovo náročné stavby patria do kategórie vyhradených stavieb. Ich zhotovitelia musia preukázať vyššiu úroveň organizačnej a odbornej pripravenosti.
Medzi vyhradené stavby patria napríklad niektoré diaľnice, tunely, mosty, železničné stavby, letiská, štadióny, výškové budovy, vodné nádrže alebo jadrové zariadenia. Pri ich realizácii sa vyžaduje certifikovaný systém manažérstva zhotoviteľa. Podľa údajov zverejnených v decembri 2025 pôsobili na trhu štyri akreditované certifikačné orgány, ktoré vydali certifikát 24 zhotoviteľom a pri ďalších desiatich vykonávali audit. Cieľom systému je zvýšiť kvalitu organizácie výstavby a znížiť riziká pri technologicky náročných stavbách. Prax však otvorila aj otázku príliš širokého výkladu niektorých kritérií. Odborníci napríklad upozornili, že všeobecná zmienka o predpätých konštrukciách by bez správneho výkladu mohla zasiahnuť aj bežné rodinné domy používajúce prefabrikované stropné prvky.
Elektronizácia funguje, no Portál výstavby ešte dozrieva
Portál výstavby sa po roku stal reálne používanou súčasťou povoľovania. Zároveň sa ukázalo, že nie všetky postupy predpokladané zákonom boli od začiatku plne podporené elektronickými formulármi.
Úrad po roku uvádzal viac ako 10-tisíc používateľov a približne 31-tisíc evidovaných žiadostí. Elektronický systém umožňuje podávať žiadosti, zdieľať dokumentáciu a komunikovať s dotknutými subjektmi. Úrad súčasne vyškolil takmer 10-tisíc účastníkov vzdelávacích aktivít. Praktická skúsenosť však ukázala aj technické nedostatky. Odborný komentár z konca roka 2025 upozornil, že portál neobsahoval samostatnú funkciu pre spojenú žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere a súčasné overenie projektu. Stavebník musel pracovať s viacerými žiadosťami a osobitne požiadať o ich spojenie. Na portáli sú dnes dostupné formuláre pre rozhodnutie o stavebnom zámere, jeho zmenu, overenie projektu, zmenu projektu, ohlásenie, kolaudáciu aj zmenu v užívaní stavby. Počet metodických pokynov vydávaných v roku 2026 však potvrdzuje, že systém si stále vyžaduje praktické dopĺňanie a zjednocovanie výkladu.
Stavebný inšpektor, overený projekt stavby a kontrola realizácie znázorňujú praktické uplatňovanie nového stavebného zákona počas výstavby. Ilustračný vizuál zdôrazňuje význam projektovej dokumentácie, priebežnej kontroly kvality stavebných prác, vedenia stavebného denníka a jasne rozdelenej zodpovednosti medzi stavebníka, projektanta, zhotoviteľa a stavebný dozor. Cieľom kontroly je zabezpečiť súlad realizácie s overeným projektom, technickými požiadavkami a bezpečnú výstavbu.
Nové čierne stavby už nemožno dodatočne legalizovať
Stavbu začatú po 1. apríli 2025 bez potrebného rozhodnutia alebo ohlásenia nemožno zachrániť iba dodatočným povolením a zaplatením pokuty.
Nový zákon odstránil mechanizmus dodatočnej legalizácie stavieb začatých po nadobudnutí jeho účinnosti. Regionálny úrad musí pri nepovolenej stavbe postupovať smerom k jej odstráneniu na náklady stavebníka. Pokuta nezmení nepovolenú stavbu na legálnu. Fyzickej osobe, ktorá zhotovuje stavbu bez overeného projektu alebo v rozpore s ním, môže byť uložená pokuta až 15-tisíc eur. Pri podnikateľovi alebo právnickej osobe môžu byť sankcie podstatne vyššie. Pri starších stavbách dokončených alebo začatých pred 1. aprílom 2025 zostávajú dôležité prechodné ustanovenia a postupy podľa pôvodného zákona. Práve súbeh starého a nového režimu je jedným z najkomplikovanejších praktických dôsledkov reformy.
Stavebné úrady zostali na obciach, dohľad prešiel na regionálne úrady
Obec zostáva prvostupňovým stavebným úradom. Regionálne úrady rozhodujú o odvolaniach, metodicky kontrolujú výkon stavebných úradov a vykonávajú štátny stavebný dohľad.
Jednou z častých nepresností je tvrdenie, že nový zákon úplne odobral povoľovanie mestám a obciam. Stavebným úradom je naďalej obec. Regionálny úrad je odvolacím orgánom, kontroluje prenesený výkon štátnej správy a môže zasiahnuť aj pri dlhodobej nečinnosti alebo nedostatočnom personálnom zabezpečení stavebného úradu.
Od 1. januára 2026 musí obec zabezpečiť výkon stavebného úradu minimálne dvomi zamestnancami spĺňajúcimi osobitné kvalifikačné predpoklady. Obce sa môžu združovať a vytvárať spoločné obecné úrady. Štátny stavebný dohľad už nevykonávajú miestne stavebné úrady. Po zániku Slovenskej stavebnej inšpekcie prešli tieto kompetencie na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a jeho regionálne úrady. Počas prvého roka prijali viac ako 6-tisíc podnetov na výkon dohľadu.
Čo ukázal prvý rok fungovania
Reforma sa reálne zaviedla do praxe a základné procesy fungujú. Chýbajú však nezávislé údaje, ktoré by spoľahlivo ukázali, o koľko sa priemerné povoľovanie skrátilo v jednotlivých regiónoch.
Oficiálne údaje ukazujú vysoký počet elektronických podaní, používateľov portálu, podnetov na stavebný dohľad a vyškolených pracovníkov. Úrad tiež pripravil šesť vykonávacích vyhlášok a pokračoval v metodickom usmerňovaní stavebných úradov a odbornej verejnosti. Ide však najmä o ukazovatele aktivity systému, nie o výsledkové údaje. Samotný počet žiadostí nehovorí, koľko z nich bolo úplných, koľko bolo vybavených v lehote ani o koľko dní sa skrátila príprava konkrétneho typu projektu. Vo verejne dostupných zdrojoch sa zatiaľ nenachádza komplexné nezávislé porovnanie priemernej dĺžky povoľovania pred reformou a po nej podľa typu stavby, regiónu a zložitosti projektu. Objektívne hodnotenie rýchlosti preto bude možné až po dlhšom období a pri zverejnení podrobnejších dát.
Typový príklad z praxe – výstavba výrobnej haly
Pri dobre pripravenej výrobnej hale môže nový proces odstrániť opakované prerokovanie rovnakých otázok. Investor však musí skôr vyriešiť dopravu, siete, požiarne riešenie, životné prostredie a podmienky dotknutých orgánov.
Investor pripravuje rozšírenie výrobného areálu o novú halu. Generálny projektant spracuje stavebný zámer, koordinuje statiku, požiarne riešenie, technologickú prevádzku, napojenie na siete a dopravné riešenie. Ešte pred podaním žiadosti zabezpečí prerokovanie s dotknutými orgánmi a vlastníkmi infraštruktúry. Ak sú stanoviská súhlasné a projekt je pripravený dostatočne podrobne, môže investor podať stavebný zámer spolu s projektom stavby. Stavebný úrad môže po rozhodnutí projekt overiť bez ďalšieho plnohodnotného konania. Počas výstavby zhotoviteľ zistí potrebu zmeny trasy technologického vedenia. Ak zmena nezasahuje do podmienok rozhodnutia, predloží sa na overenie zmena projektu. Ak mení základné parametre, vplyvy na okolie alebo podmienky stavebného zámeru, môže byť potrebné nové konanie týkajúce sa zmeny. Praktické poučenie je jednoduché: nový proces odmeňuje dobre pripravený projekt a disciplinované riadenie zmien. Improvizácia na stavbe je po novom podstatne rizikovejšia.
Čo to znamená pre prax
Najväčšia zmena nie je v názve dokumentu, ale v čase, keď musí účastník výstavby vyriešiť rozhodujúce otázky. Viac práce a koordinácie sa presúva na začiatok projektu.
Investor a developer, čo to znamená pre nich:
- vybrať generálneho projektanta skôr,
- zabezpečiť vlastnícke vzťahy a prieskumy pred podaním,
- vytvoriť realistický harmonogram získavania stanovísk,
- nepovažovať rozhodnutie o stavebnom zámere za povolenie okamžite začať práce,
- zaviesť kontrolu zmien projektu počas výstavby.
Projektant a architekt, čo to znamená pre nich:
- pracovať s novými stupňami dokumentácie,
- koordinovať dotknuté orgány už v prípravnej fáze,
- jasne odlíšiť dohľad projektanta od autorského dohľadu,
- kontrolovať súlad projektu stavby s rozhodnutím a záväznými stanoviskami,
- zmluvne definovať rozsah činnosti generálneho projektanta.
Zhotoviteľ a stavbyvedúci, čo to znamená pre nich:
- stavať výlučne podľa overeného projektu,
- preveriť, či je projekt dostatočný na realizáciu,
- riadne viesť stavebný denník,
- neuskutočňovať významné zmeny iba na základe ústnej dohody,
- archivovať doklady o výrobkoch, skúškach, kontrolách a odovzdávaní prác.
Zhodnotenie nového stavebného zákona
Základná koncepcia reformy je správna: jedno konanie, digitalizácia, presnejšie roly a tvrdší postup proti nepovoleným stavbám. Prvý rok však ukázal, že dobrý zákon potrebuje funkčný portál, odborne pripravené úrady a jednotný výklad.
Za najväčší prínos možno považovať odstránenie dvojitého rozhodovania o umiestnení a povolení stavby. Pozitívom je aj elektronická dokumentácia, presnejšia zodpovednosť generálneho projektanta a zhotoviteľa, rozšírenie ohlasovacieho režimu a jasný zákaz dodatočnej legalizácie nových čiernych stavieb. Slabšou stránkou zostáva vysoká náročnosť predprojektovej koordinácie, súbeh dvoch právnych režimov, technické obmedzenia elektronického systému a množstvo otázok vyžadujúcich metodické usmernenie. Slovenská komora architektov v júni 2026 upozornila na zvýšený počet otázok týkajúcich sa kvalifikácie zámerov, povoľovacích procesov a rozdielnych postupov stavebných úradov. Vládna novela pripravená na základe poznatkov z praxe obsahuje viac ako 200 zmien a k 23. júlu 2026 je v druhom čítaní. Parlamentné výbory ju majú prerokovať do 11. septembra 2026 a gestorský výbor do 14. septembra 2026. Rozsah novely potvrdzuje, že nejde len o kozmetické opravy, ale o pokračovanie nastavovania systému.
Redakčné hodnotenie FORBI: nový stavebný zákon má lepšiu procesnú architektúru než pôvodný systém, no jeho úspech nemožno merať iba počtom elektronických podaní. Rozhodujúce bude, či sa podarí zjednotiť prax stavebných úradov, zlepšiť funkcionalitu portálu a zverejňovať výsledkové údaje o dĺžke a úspešnosti konaní.
Výhody a prínosy
Pri dobre pripravenom projekte môže nový systém znížiť duplicitu, sprehľadniť zodpovednosť a umožniť rýchlejší prechod od zámeru k realizácii.
Najväčší potenciál reformy spočíva v piatich oblastiach:
- jedno rozhodovacie konanie namiesto dvoch nadväzujúcich procesov,
- elektronické podania a dokumentácia dostupná účastníkom projektu,
- presnejšie rozdelenie zodpovednosti medzi projektovanie a realizáciu,
- jednoduchší režim menších stavieb a úprav,
- vyššia vymožiteľnosť práva pri nepovolených stavbách.
Prínosy sa však naplno prejavia iba vtedy, keď projekt vstupuje do procesu s vyriešenými podkladmi. Nový zákon nedokáže opraviť nejasný investičný zámer, neúplný projekt ani slabú koordináciu. Dokáže však takýto problém odhaliť skôr – čo je pre investora nepríjemné na začiatku, ale lacnejšie než počas realizácie.
Záver
Prvý rok potvrdil, že nový stavebný zákon nie je iba premenovaním stavebného povolenia. Mení spôsob prípravy projektu, rozdelenie zodpovednosti aj kontrolu realizácie.
Pre investora je najväčšou zmenou potreba kvalitnejšej prípravy pred podaním žiadosti. Projektant získal silnejšiu koordinačnú úlohu a zhotoviteľ jasnejšiu zákonnú zodpovednosť za súlad stavby s overeným projektom.
Reforma priniesla funkčný základ pre modernejšie povoľovanie, no prvý rok nemožno označiť za definitívne víťazstvo ani zlyhanie. Systém je v prevádzke, priebežne sa dopĺňa metodickými pokynmi a pripravovanou novelou. Pre stavebnú prax dnes platí najmä jedno: čím lepšie je stavba pripravená pred konaním, tým väčší prínos môže nový zákon priniesť.
Oficiálne a odborné zdroje
Pri konkrétnom projekte treba vychádzať z aktuálneho znenia zákona, vykonávacích vyhlášok, Portálu výstavby a metodických pokynov úradu.
- Aktuálne znenie Stavebného zákona na Slov-Lexe.
- Vyhláška č. 60/2025 Z. z. o informačnom systéme, podaniach a dokumentácii stavby.
- Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR – Agenda výstavby, metodické pokyny a legislatíva.
- Portál výstavby – formuláre, elektronické služby a návody.
- Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR – hodnotenie prvého roka a štatistiky.
- Slovenská komora architektov – odborné hodnotenie novej procesnej logiky.
- Slovenská advokátska komora – problémy prechodného obdobia a praktickej aplikácie.
- ASB – skúsenosti stavebníkov a právnikov z prvých mesiacov praxe.
- Národná rada SR – pripravovaná novela, parlamentná tlač 1324.
FAQ
Čo nahradilo stavebné povolenie?
Pri nových projektoch sa vydáva rozhodnutie o stavebnom zámere a následne sa overuje projekt stavby. Samotné rozhodnutie ešte spravidla nestačí na začatie realizácie.
Musí sa všetko podávať iba elektronicky?
Nie. Počas prechodného obdobia možno vykonať procesný úkon aj v listinnej podobe do 31. marca 2029. Fyzické osoby môžu podľa aktuálneho znenia zákona používať listinnú formu aj neskôr.
Aký je rozdiel medzi stavebným zámerom a projektom stavby?
Stavebný zámer rieši základné urbanistické, architektonické a technické parametre. Projekt stavby je podrobnejší podklad, podľa ktorého sa po overení pripravuje realizácia.
Možno počas výstavby zmeniť projekt?
Áno, ale postup závisí od rozsahu zmeny. Menšia zmena sa môže riešiť overením zmeny projektu. Zásadná zmena môže vyžadovať nové konanie o zmene stavebného zámeru.
Možno zlegalizovať stavbu začatú po 1. apríli 2025 bez povolenia?
Nie. Nové nepovolené stavby nemožno dodatočne legalizovať iba zaplatením pokuty. Stavebníkovi môže byť nariadené ich odstránenie.
Kontakt/CTA
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Adresa: Tomášikova 14366/64, A831 04 Bratislava
Telefón: +421 2 208 13 068
E-mail: info@stavebnyurad.gov.sk
Web: www.uupv.sk
Portál výstavby: Portál výstavby
Kontaktné údaje zodpovedajú oficiálnym kontaktným informáciám Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.
