Bol to veľký deň pre futbalový zväz aj pre Slovensko. Európska futbalová únia (UEFA) 25. januára oznámila, že naša krajina bude v roku 2025 hostiť majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov.
Organizáciu „malého Eura“nám UEFA zverila už po druhýkrát. Naposledy sa u nás mladé futbalové nádeje predstavili pred 23 rokmi. Vtedy sa turnaja zúčastnilo osem krajín, takže z hľadiska štadiónov nám stačili tri dejiská so štyrmi hracími plochami: Bratislava (Tehelné pole a Pasienky), Trnava a Trenčín.
Slovenský výber vtedy za umiestnenie na štvrtom mieste putoval aj na olympiádu do Sydney. V roku 2025 sa však šampionátu zúčastní dvojnásobný počet účastníkov (16) ako v roku 2000. Aj preto bude tiež vyšší počet hostiteľských miest –osem. Okrem troch štadiónov, ktoré tento turnaj už hostili, je v zámere Slovenského futbalového zväzu (SFZ) usporiadať stretnutia kontinentálneho šampionátu juniorov aj v Dunajskej Strede, Nitre, Žiline, Prešove a Košiciach.
Čo to pre našu krajinu znamená?
SFZ sa chystá zorganizovať podujatie, ktoré je na hranici možností našej krajiny. „V tunajších podmienkach je to najväčšia akcia, ktorú môžeme zorganizovať,“ zaznelo z úst prezidenta SFZ Jána Kováčika. Väčšími turnajmi pod hlavičkou UEFA sú už len majstrovstvá Európy a finálový turnaj Ligy národov (obe podujatia sú však pre seniorské mužstvá).
Juniorské Euro patrilo k dlhodobým cieľom najvyššieho predstaviteľa nášho futbalového hnutia. K tejto príležitosti sa náš zväz postupne prepracovával dobre odvedenou prácou pri iných medzinárodných podujatiach. Išlo o majstrovstvá Európy hráčov do 17 rokov v roku 2013, ženské majstrovstvá Európy do 19 rokov v roku 2020 či nedávny kontinentálny šampionát hráčov do 19 rokov.
Dôležitým pilierom celého turnaja v roku 2025 bude infraštruktúra, ktorá je v súčasnosti na takej úrovni, že sme s patričným sebavedomím mohli vstúpiť s našou kandidatúrou do boja o toto podujatie. Nakoniec UEFA vybrala Slovensko na úkor Chorvátska. Z hľadiska terajšej pripravenosti našich štadiónov by sa už teoreticky dalo celé podujatie pripraviť aj v tomto roku. Zostávajúci čas však musia organizátori využiť na to, aby vyriešili niektoré problémy, ktoré nepatria len k tým drobným.
Na východe chýba jeden a pol štadióna
V súčasne platnom pláne SFZ je rozvrhnutie „malého Eura“ po celom Slovensku. To je pri organizácii takéhoto veľkého podujatia logický a správny krok, ktorý sa odrazí aj na spopularizovaní futbalu vo všeobecnosti. Najmä východ republiky to citeľne potrebuje, keďže tam z hlavnej futbalovej mapy zmizli dve tradičné bašty Košice a Prešov (oba kluby sú v druhej lige).
Kým v druhom najväčšom meste Slovenska už stojí aspoň väčšina z plánovanej arény, v Prešove nie je ešte nič, i keď už v tomto roku malo podľa prvotných ambícií dôjsť k prvému zápasu v novej 6,5-tisícovej prešovskej aréne. A to sa zatiaľ javí ako najväčší problém.
Pre problémy s peniazmi, verejnou súťažou na dodávateľa či vyjadrením protimonopolného úradu sa stavba neustále posúvala. A nakoniec došlo aj k odstúpeniu vysúťaženého zhotoviteľa od zmluvy, čo obe strany odôvodňovali rôzne. Napokon sa rovnaká firma (AVA-stav z Galanty) stala víťazom aj novej verejnej súťaže.
Výstavbu prešovského štadióna následne podľa plánu rozdelili do dvoch etáp v celkovej hodnote presahujúcej 21 miliónov eur. Ak už všetko pôjde podľa plánu, nový „svätostánok“ najstaršieho klubu na Slovensku bude hotový do osemnástich mesiacov. „Ak si vezmeme, že v prípade zabezpečenia finančných prostriedkov je možné štadión postaviť za osemnásť mesiacov, termín na konci roka 2024 považujeme za reálny,“ povedal primátor Prešova František Oľha pre portál Sportnet.
Podobné slová zazneli aj z úst prezidenta SFZ: „Mám informáciu, že súťaž je ukončená a v dohľadnom čase by mali začať s prípravou.“Na dôveryhodnosti týchto tvrdení pridalo aj vyjadrenie predsedu predstavenstva Tatrana Prešov Ľuboša Micheľa: „Stavebné stroje by sa do práce mohli pustiť už zhruba o mesiac, mesiac a pol, čo je asi polovica marca.“
O niečo skôr ako štadión v Prešove by mala byť hotová Košická futbalová aréna. Z nej už teraz stojí aspoň polovica (dve pozdĺžne tribúny), ktorá v súčasnosti postačuje na to, aby sa tu hrali zápasy druhej ligy či európske stretnutia Konferenčnej ligy, ktoré sem prinieslo a ešte aspoň raz prinesie ukrajinské Dnipro.
Košický štadión má teraz kapacitu 5 836 miest na sedenie, no po dostavbe tribún za bránami a v rohoch má pojať až 12 625 divákov. Svoje miesto si tu tak potom ľahko nájde aj seniorská reprezentácia. A na zahodenie nie je ani úvaha, že sa tu v roku 2025 predstavia v rámci skupinovej časti Eura naši reprezentanti do 21 rokov. Z hokejových majstrovstiev sveta vieme, aký pozitívny dosah malo umiestnenie národného tímu do Košíc. Podobný krok by určite pozdvihol futbal na východnom Slovensku. Tento región to potrebuje a zaiste i ocení.
Zaujímavé však je, že košický a prešovský štadión majú niečo spoločné. Oba stavia spoločnosť AVA-stav z Galanty, ktorá v tomto prípade spolupracovala aj s firmou OHL ŽS Slovakia. Košická radnica však už raz so zhotoviteľmi rozviazala zmluvu pre nedodržanie podmienok zmluvy.
Podľa dohodnutých podmienok malo konzorcium do stanoveného termínu 20. decembra 2021 zaručiť cenu zákazky v hodnote 4,6 milióna eur. Termín dodržaný bol, ale cena bola podľa denníka Korzár o milión vyššia. Došlo tak na vypísanie nového verejného obstarávania, ktoré opäť vyhrala spoločnosť AVA-stav.
Tá teda dobuduje košickú arénu do jedenástich mesiacov. Železobetónová konštrukcia tribún má byť hotová v priebehu siedmich a oceľová konštrukcia strechy do deviatich mesiacov, píše portál Sportnet. Skompletizovaný štadión v Košiciach by mala verejnosť vidieť už na jar budúceho roka. Ak by však nastali nejaké komplikácie, či už tu v Prešove, alebo inde, počíta SFZ aj s alternatívou, ktorú však na tlačovej konferencii predstavitelia zväzu prezradiť nechceli.
Na západe skôr malé otázniky
Keď sa pozrieme na zvyšné hostiteľské mestá, nájdeme takmer stopercentnú pripravenosť. Aj keď generálny sekretár SFZ Peter Pálenčík avizoval, že niekde ešte budú potrebné investície do mediálneho zázemia, Bratislava či Trnava, naše dve najlepšie a najväčšie futbalové arény, by mali byť už teraz stopercentne pripravené. Vzhľadom na dôležitosť týchto miest sa dá predpokladať, že sa tu uskutoční aj vyvrcholenie celých majstrovstiev Európy do 21 rokov.
Smerom na juh nájdeme hostiteľa z Dunajskej Stredy, ktorý má zázemie taktiež plne pripravené, pričom k štadiónu prislúcha infraštruktúrne veľmi kvalitná akadémia. A niečo podobné nájdeme aj v Nitre, ktorej zázemie má reprezentačný výber Slovenska do 21 rokov dobre zmapovaný zo svojho minulého pôsobenia pod Zoborom.
Ak sa posunieme smerom na sever, narazíme na jediné otázniky západného Slovenska. V Trenčíne ešte stále nie je hotový štadión na Sihoti. Pred štartom súčasnej sezóny však generálny manažér AS Trenčín avizoval, že chcú mať v tomto roku svoj domovský stánok hotový takmer na 75 percent, čo zahŕňa najmä dokončenie hlavnej tribúny. Oproti nej však ešte stále stojí stará tribúna, v súčasnosti jediný pozostatok pôvodného štadióna.
Okrem toho je v Trenčíne, ale aj v Žiline umelý trávnik, čo je problém. UEFA totiž vyžaduje, aby bolo ihrisko v dejiskách buď prírodné, alebo hybridné. Riešenie je však už na stole vďaka rozhodnutiu výkonného výboru SFZ a na základe uznesenia Únie ligových klubov, podľa ktorého musia mať všetky kluby najvyššej slovenskej futbalovej súťaže od sezóny 2024/2025 štandardný trávnik. To sa dotknutým klubom, samozrejme, nepáči.
Plánované dejiská majstrovstiev Európy do 21 rokov v roku 2025
Tehelné pole (Bratislava), kapacita 22 500 miest
City Aréna (Trnava), kapacita 19 200 miest
MOL Aréna (Dunajská Streda), kapacita 12 700 divákov
Košická futbalová aréna (Košice), plánovaná kapacita 12 658 divákov *
Štadión MŠK Žilina (Žilina), kapacita 10 897 divákov
Štadión Sihoť (Trenčín), plánovaná kapacita 10 000 divákov *
Štadión pod Zoborom (Nitra), kapacita 7 246 divákov
Štadión v Prešove, plánovaná kapacita 6 500 divákov *
* v súčasnosti nekompletný štadión
