Zmena klímy a postupná strata biodiverzity sa stávajú najzávažnejším problémom súčasnosti. Významnú úlohu v tomto probléme zohrávajú budovy a stavebníctvo, ktoré sa výrazne podieľajú na tvorbe emisií oxidu uhličitého (CO2), a teda majú významný vplyv na životné prostredie.
Pán Šimkovich, aký je váš pohľad na súčasný stav ochrany životného prostredia a realizovanej výstavby možno nielen na Slovensku?
Celý svet vrátane Slovenska sa bude musieť vysporiadať s čoraz častejšími a náročnejšími výzvami v oblasti životného prostredia a zmenami klímy. Slovensko sa zaviazalo, že sa do roku 2050 stane uhlíkovo neutrálnou krajinou. Pomôcť by nám v tom mala tzv. Európska zelená dohoda, ktorá by mala riešiť aj energeticky náročné oblasti, ako je výstavba a obnova budov alebo doprava, ktorých podiel na emisiách skleníkových plynov je mimoriadne vysoký. Na ťahu sú teraz architekti, stavební inžinieri, ale aj investori a klienti, ktorí musia spoločne navrhovať budovy, verejné miesta a infraštruktúru v súlade s prírodou.
Je Slovensko pripravené na takúto zmenu?
Na to, aby sa myšlienka a stratégia environmentálneho Slovenska stala realitou, je potrebná inštitucionálna podpora zo strany štátu a schopnosť lepšieho čerpania fondov Európskej únie. V súčasnosti však stavebníctvo na Slovensku čelí problémom s pomalým prístupom štátu k riešeniu následkov rastu cien stavebných materiálov.
Tento stav tu máme už od jari a vláda zatiaľ neprišla so spôsobom kompenzácie zvýšených nákladov verejných stavebných zákaziek. Niektoré stavby môžu skončiť nedokončené a stavebné firmy môžu začať krachovať. V CENEKONe sa snažíme reagovať na neustále sa meniace ceny stavebných materiálov a stavebných prác vydávaním mimoriadnej verzie databázy cien stavebných materiálov a prác.
Ako vie CENEKON prispieť k transformácii Slovenska na ekologickejšiu krajinu?
Mnohé stavebné rozpočty malých, ale aj veľkých developerských projektov sú tvorené za pomoci našej cenníkovej databázy. Náš tím neustále vylepšuje a dopĺňa cenníky o nové trendy či zelené riešenia. Vzhľadom na rastúci trend výstavby vodozádržných opatrení pre pozemné stavby aj vďaka výzve z Operačného programu Kvalita životného prostredia sme do databázy pridali položky prác, ktoré slúžia na ocenenie väčšiny systémov zelených striech.
Okrem vodozádržnej funkcie zelené strechy umožňujú v prípade obmedzení vyplývajúcich z územného plánu lokality a obmedzenej plochy stavebného pozemku zastavať väčšiu plochu. Téma „hospodárenie s vodou“ je rozsiahla. Plnenie klimatických záväzkov sa týka nás všetkých. Štátu, podnikateľov, ale aj verejnosti. Preto už aj pri projektovaní rodinných domov by sme mali myslieť na vrátenie vody späť do kolobehu, a to zavlažovaním záhrad z retenčných a akumulačných nádrží.
Viac ako 70 % budov na Slovensku je energeticky neefektívnych. Bude potrebné vynaložiť veľa úsilia, aby sa čo najviac budov renovovalo. Od 1. januára 2021 je možné stavať len budovy s takmer nulovou potrebou energie. Celú stavbu od základov cez obvodové múry až po strechu tak bude obklopovať hermeticky uzatvorený obal. Je potrebné využívať kvalitné izolačné materiály. Bude nutné zabezpečiť nútené vetranie priestorov s rekuperáciou tepla, ktoré zabráni tepelným stratám v zimnom období. Spolupracujeme s výrobcami a dodávateľmi týchto materiálov, a preto s nimi môžu projektanti a rozpočtári počítať pri svojich projektoch.
Ste členom ZSPS (Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska). Vyvíja združenie nejaké aktivity na zlepšenie spolupráce štátu so stavebnými developermi a investormi?
Áno, zväz sa od začiatku „nestability“ na trhu snaží spolupracovať a dávať štátu podnety, nápady, ale hlavne informácie, ako je na tom slovenské stavebníctvo. Zväz aktívne rieši problematiku nárastu cien stavebných materiálov, a to priamo s ministrom dopravy, UVO, ale aj so všetkými ostatnými dotknutými štátnymi inštitúciami. Jeho hlavnou činnosťou je prinášať pohľad z reálneho fungovania firiem, a preto sa aktívne zapája do pripomienkovania navrhovaných zákonov a vyhlášok.
Čo by ste na záver odkázali tým, ktorí môžu pomôcť stavebnému sektoru byť viac „green“?
Okrem finálneho produktu = zelenej stavby, by sme nemali zabúdať ani na samotný proces realizácie. Mali by sme neustále spolupracovať s inžiniermi, dodávateľmi a klientmi na ďalšom znižovaní množstva stavebného odpadu a zvyšovať podiel stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov. A ako posledné by som spomenul nevyhnutnú digitalizáciu stavebníctva. Zefektívnenie plánovania, projektovania a schvaľovania. Pekným príkladom je aplikácia KROS Priebeh Výstavby, s ktorou získavate dokonalý prehľad o stavbe. Celá komunikácia a pripomienkovanie súpisov prác je sústredená na jednom mieste. Vďaka priloženej fotodokumentácii môžete jednoduchšie schvaľovať podklady k fakturácii.
Súčasný výskum a nové technológie ponúkajú riešenia, ktoré umožňujú začať túto transformáciu. Je však na nás, ako ich využijeme. Chce to spoločný záujem pohnúť veci vpred.
