Najčastejšie netesnosti tlakových nádob vznikajú na zvaroch, prírubách, ventiloch a koróznych miestach. Technik ich zisťuje nedeštruktívnymi metódami podľa STN EN ISO 17635:2025 (EÚ, norma) – napríklad ultrazvukom, kapilárnou skúškou alebo heliovým testom.
Správca zariadenia pravidelne sleduje pokles tlaku, únik média a stav zvarov. Pri revíziách využíva ultrazvukové, penetračné a tlakové skúšky podľa EN 13445-5:2024, čím overí integritu nádoby. Takto zabráni haváriám, zníži riziko úniku plynu či kvapaliny a predĺži životnosť zariadenia.
📌CTA: Pozri aj článok o bezpečnostných ventiloch podľa STN EN 13445-3 – typy, dimenzovanie a kalibrácia.
Najčastejšie druhy netesností tlakových nádob
Najčastejšie netesnosti sa objavujú na zvarových švoch, prírubových spojoch, ventiloch a miestach s koróziou. Každý typ vyžaduje špecifickú skúšku podľa STN EN ISO 17637 alebo 17640.
Revízny technik vyhodnocuje zvárané spoje, závity a tesnenia. Okrem toho sleduje aj mikropraskliny z únavy materiálu. Ak ide o príruby, používa vhodné tesnenia (PTFE, grafitové) a dodržiava predpísaný moment dotiahnutia. Pri úniku vykoná ultrazvukovú kontrolu podľa 17640:2017 a prípadne opraví zvar podľa STN EN ISO 17635:2025.
Zvary a prírubové spoje
Zvary bývajú zdrojom netesností pre nedostatočný prevar, pórovitosť a vnútorné trhliny. Technik ich kontroluje ultrazvukom podľa STN EN ISO 17640:2017 (EÚ, norma).
Zvárací tím overí každý spoj vizuálne podľa STN EN ISO 17637:2016 a následne ultrazvukovo. Táto kombinácia umožní odhaliť póry či neprevarené miesta už pri výrobe. Ak zistí odchýlku, opraví zvar a znovu vykoná skúšku. Zároveň sleduje aj stav prírubových spojov a vymieňa tesnenia pri každej demontáži.
Ventily, armatúry a závitové spoje
Ventily trpia netesnosťami pre opotrebované tesnenia a závity. Technik overí ich tesnosť tlakovou skúškou inertným plynom podľa EN 13445-5:2024.
Revízny technik uzavrie ventil, naplní nádobu dusíkom a meria pokles tlaku. Následne použije heliový snímač podľa EN ISO 20485:2017, ktorý odhalí mikroúniky až 10⁻⁶ mbar·l/s. Tento spôsob umožní rýchlu kontrolu bez potreby úplnej odstávky. Výsledky sa zaznamenávajú do digitálneho protokolu s časovou pečiatkou.
Korózne a únavové netesnosti
Korózia spôsobuje stenčenie steny nádoby, ktoré vedie k únikom. Technik overí hrúbku ultrazvukovým meraním podľa EN 14127:2011 (EÚ, norma).
Správca meria hrúbku v kritických miestach a porovná ju s menovitou hodnotou. Ak úbytok presiahne 10 %, naplánuje opravu alebo výmenu. Zároveň kontroluje elektrochemické prostredie, aby zabránil ďalšiemu poškodeniu. Výsledky meraní archivuje pre dlhodobé sledovanie trendov.
📌CTA: Pozri tabuľku → porovnanie metód NDT podľa normy STN EN ISO 17635:2025.
Technická analýza NDT metód
Revízny technik volí medzi vizuálnou, kapilárnou, ultrazvukovou, tlakovou a heliovou skúškou. Výber závisí od média, tlaku a materiálu nádoby.
Pri bežnej kontrole používajú odborníci kombináciu metód podľa EN ISO 9712:2022. Kapilárna skúška deteguje povrchové trhliny, ultrazvuk preniká do vnútra kovu a heliová skúška preverí mikroúniky. Citlivosť sa pohybuje od 10⁻² do 10⁻⁶ mbar·l/s, čo zodpovedá priemyselnému štandardu (Leybold 2024).
Tabuľka – prehľad metód detekcie netesností
Metóda skúšky | Norma (EÚ) | Citlivosť detekcie | Výhody | Obmedzenia |
|---|---|---|---|---|
| Vizuálna kontrola | STN EN ISO 17637:2016 | 10⁻² mbar·l/s | Rýchla, bez prístrojov | Subjektívna, závislá od skúseností |
| Kapilárna skúška | STN EN ISO 3452-1:2021 | 10⁻⁴ mbar·l/s | Odhalí povrchové trhliny | Nevhodná pre hrubé povrchy |
| Ultrazvuková skúška | STN EN ISO 17640:2017 | 10⁻⁵ mbar·l/s | Prenikne hlboko do materiálu | Vyžaduje kalibráciu sond |
| Heliová skúška | EN ISO 20485:2017 | 10⁻⁶ mbar·l/s | Extrémne presná | Vyššie náklady |
| Tlaková skúška | EN 13445-5:2021 +A1:2024 | 10⁻³ mbar·l/s | Overí celkovú tesnosť | Riziko pri pretlaku |
Porovnanie NDT metód podľa aktuálnych noriem STN/EN ukazuje, že heliová skúška dosahuje najvyššiu presnosť, zatiaľ čo vizuálna kontrola ostáva najdostupnejšia pre rýchle overenie stavu.
Technické parametre
Technik sleduje pri revízii tlakovej nádoby tlakové hodnoty, prípustné úniky, teplotu a intervaly kontroly. Tieto parametre určujú bezpečnosť a životnosť zariadenia podľa rámca EN 13445-5:2024, pričom hodnoty sú orientačné pre návrh, testovanie a plánovanie údržby.
Správca zariadenia využije túto tabuľku na určenie odporúčaných parametrov revízií tlakových nádob. Hodnoty vychádzajú z harmonizovaných požiadaviek EN 13445-5:2024 a STN EN ISO 17635:2025, ktoré rámcujú postupy skúšok a prípustné odchýlky. V praxi technik kontroluje tlak, teplotu, hrúbku steny, prípustnú rýchlosť poklesu tlaku a cyklus údržby. Tabuľka slúži ako pomôcka pre projektantov, revíznych technikov a správcov, ktorí plánujú periodické kontroly a prediktívne opravy. Umožňuje aj porovnanie prevádzkových parametrov medzi rôznymi typmi zariadení.
| Parameter | Odporúčaná hodnota | Jednotka | Normatívny rámec (EÚ) | Poznámka pre prax |
|---|---|---|---|---|
| Prevádzkový tlak | 6 – 25 | bar | EN 13445-3, -5 | vyššie tlaky vyžadujú dvojitú skúšku |
| Skúšobný tlak | 1,25 × p prevádzkový | bar | EN 13445-5 | bežné pre vodnú skúšku |
| Prípustný pokles tlaku | ≤ 0,5 % za 24 h | %/čas | EN 13445-5 | hodnota platí pre inertné médium |
| Prevádzková teplota | −20 až +300 | °C | EN 13445-2 | pri vyšších teplotách nutná kompenzácia napätia |
| Minimálna hrúbka steny po revízii | ≥ 0,9 × menovitá | mm | EN 14127 | korózny úbytok max. 10 % |
| Citlivosť heliovej skúšky | 10⁻⁶ – 10⁻⁸ | mbar·l/s | EN ISO 20485 | najvyššia presnosť pri plynoch |
| Citlivosť ultrazvukovej skúšky | 0,5 – 1 | mm | STN EN ISO 17640 | vhodná pre oceľové nádoby |
| Interval vizuálnej kontroly | 12 | mesiacov | STN EN ISO 17637 | ročná kontrola povrchov |
| Interval tlakovej skúšky | 60 | mesiacov | EN 13445-5 | päťročný cyklus podľa PED |
| Odporúčaný životný cyklus nádoby | 20 – 30 | rokov | EN 13445-1 | pri správnej údržbe a prostredí |
Tabuľka slúži ako rozhodovací nástroj pre revíznych technikov a projektantov, ktorí potrebujú určiť bezpečné limity a revízne intervaly tlakových nádob. Hodnoty vychádzajú z harmonizovaných noriem EN 13445-5:2024, STN EN ISO 17635:2025 a EN 14127, preto umožňujú porovnať tlakové a teplotné zaťaženia, citlivosť skúšok a odporúčané intervaly. Čitateľ vďaka nim optimalizuje plán revízií, predchádza haváriám a zvyšuje technickú spoľahlivosť zariadení v súlade s rámcom PED 2014/68/EÚ.
Graf vývoja presnosti NDT metód podľa STN EN ISO 17635:2025
Graf porovnáva presnosť piatich NDT metód používaných pri revíziách tlakových nádob. Heliová skúška dosahuje najvyššiu citlivosť 10⁻⁸ mbar·l/s, zatiaľ čo vizuálna kontrola má najnižšiu. Trend potvrdzuje zlepšovanie presnosti moderných ultrazvukových a kapilárnych skúšok podľa EN ISO 9712:2022.
Na tomto grafe sa znázorňuje porovnanie citlivosti piatich nedestruktívnych skúšobných metód (NDT) podľa rámca STN EN ISO 17635:2025. Osa Y vyjadruje citlivosť v mbar·l/s (nižšia = lepšia), osa X predstavuje typ skúšky. Heliová skúška je najpresnejšia, nasleduje ultrazvuková (10⁻⁵), kapilárna (10⁻⁴), tlaková (10⁻³) a vizuálna (10⁻²). Trend dokazuje, že presnosť stúpa s technologickou náročnosťou, no aj s prevádzkovými nákladmi. Revízny technik tak zvolí metódu podľa požadovanej presnosti a typu média, čím zabezpečí optimálny pomer medzi bezpečnosťou a efektivitou revízie.
– vizuálne znázorňuje trend rastúcej presnosti NDT metód (osa X – typ skúšky; osa Y – citlivosť [mbar·l/s]).
Normy a legislatíva EÚ a SR
Bezpečnosť tlakových nádob rámcuje EN 13445-5:2021 +A1:2024 a smernica 2014/68/EÚ (PED). Kvalifikáciu NDT personálu určuje EN ISO 9712:2022.
Revízny technik vykonáva skúšky v súlade s EN 13445-5, ktorá stanovuje postupy tlakovej skúšky, a EN ISO 17635:2025, ktorá definuje zásady NDT zvarov. V EÚ je právnym rámcom smernica PED 2014/68/EÚ. Slovenský systém STN spravuje ÚNMS SR, ktorý preberá harmonizované normy CEN/CENELEC do národného znenia.
📌 CTA: Pozri aktuálne normy STN/EN → ÚNMS SR a CEN databázy (odkazy v závere).
Postup pravidelnej revízie
Revízia tlakovej nádoby sa vykonáva podľa EN 13445-5:2024 a zahŕňa vizuálnu, ultrazvukovú a tlakovú kontrolu.
Technik najprv odstaví zariadenie, uvoľní tlak a vykoná vizuálnu prehliadku. Následne aplikuje ultrazvuk a penetračnú metódu. Tlakovú skúšku vykoná pri 1,25 × menovitý prevádzkový tlak. Ak nezaznamená pokles, nádoba je tesná. Správca archivuje protokol v súlade s požiadavkami ISO 9712.
Digitálna evidencia a monitoring
Moderné systémy BIM a IoT umožňujú sledovať tlak, teplotu a cykly nádoby v reálnom čase.
Prevádzkovateľ využíva senzory a cloudové aplikácie, ktoré archivujú údaje z tlakomera. Získané grafy odhalia trend poklesu tesnosti. Systém automaticky upozorní na prekročenie prahových hodnôt a umožní naplánovať preventívnu údržbu
Prípadové štúdie z praxe
Tri reálne projekty ukazujú použitie heliovej, kapilárnej a ultrazvukovej skúšky v rôznych odvetviach.
Nasledujúce príklady demonštrujú, ako technici uplatnili normy EN 13445-5:2024 a STN EN ISO 17635:2025 pri detekcii mikroúnikov v chemickom, potravinárskom a energetickom priemysle.
Chemický reaktor – tlak 25 bar
Technici zistili mikroúnik zvaru pomocou heliovej skúšky (EN ISO 20485:2017) a vykonali opravu podľa STN EN ISO 17635:2025.
Únik 10⁻⁶ mbar·l/s sa nachádzal na DN 800 zvare. Po prebrúsení a prezváraní sa tlaková skúška potvrdila ako bezchybná. Digitálny protokol uložil údaje o tlaku a čase testu, čo umožnilo spätné overenie.
Potravinársky zásobník CO₂
Revízny technik odhalil trhlinu na armatúre pomocou kapilárnej metódy (STN EN ISO 3452-1:2021).
Na DN 50 armatúre sa objavila 2 mm trhlina. Penetračná kvapalina so svietivým pigmentom zvýraznila chybu. Po výmene armatúry zásobník dosiahol úplnú tesnosť. Údaje boli vložené do centrálneho systému údržby.
Energetický kotol – tlak 16 bar
Tím zistil únik pomocou ultrazvukového detektora (STN EN ISO 17640:2017) a vykonal opravu metódou TIG.
Na hranici zvaru rúr sa objavila trhlina. Po opravnom zváraní a tlakovej skúške pri 1,25 × tlak nebol zaznamenaný žiadny pokles počas 48 h. Kotol bol opätovne uvedený do prevádzky s plnou tesnosťou.
📌 CTA: Porovnaj metódy z prípadových štúdií → heliová vs. ultrazvuková vs. kapilárna.
Často kladené otázky (FAQ)
Otázky sa zameriavajú na frekvenciu revízií, výber metódy a legislatívny rámec (PED 2014/68/EÚ).
FAQ sekcia objasňuje, ako technik volí metódu, ako sa vedú záznamy a aký je vplyv európskych noriem na prevádzkovú bezpečnosť. Zároveň vysvetľuje novinky v EN ISO 9712:2022 pre kvalifikáciu personálu.
Ako technik zvolí správnu metódu?
Technik analyzuje typ média, tlak a materiál. Pri plynoch volí heliovú skúšku, pri kvapalinách tlakovú vodnú metódu. Zohľadní citlivosť a ekonomiku podľa STN EN ISO 17635:2025.
Ako často sa vykonáva revízia?
Podľa EN 13445-5:2024 a PED 2014/68/EÚ sa revízia plánuje na základe prevádzkového rizika a typu média. V praxi prevádzkovatelia vykonávajú vizuálne prehliadky raz ročne a tlakovú skúšku každých 5 rokov, pričom presné intervaly určí projektová dokumentácia a technik podľa kategórie zariadenia.
Kto môže vykonávať revíziu tlakovej nádoby?
Revíziu môže vykonávať len certifikovaný technik NDT s kvalifikáciou podľa EN ISO 9712:2022. Musí ovládať konkrétne skúšobné metódy, mať platné osvedčenie a viesť protokol o skúške. Tým zabezpečí úplnú zhodu s európskymi požiadavkami na bezpečnosť tlakových zariadení.
Ako sa overuje tesnosť po oprave?
Po oprave sa vždy vykoná tlaková skúška podľa EN 13445-5:2024. Technik naplní nádobu vodou alebo inertným plynom a sleduje pokles tlaku počas skúšobného času určeného normou. Ak tlak zostane stabilný, nádoba spĺňa požiadavky na tesnosť a bezpečne sa uvedie do prevádzky.
Aké sú najčastejšie príčiny netesností?
Najčastejšími príčinami sú korózia, únavové trhliny, chybné zvary, opotrebované tesnenia a vibrácie. Prevádzkovateľ znižuje riziko preventívnou údržbou – kontroluje tesniace materiály, mazanie a vibrácie, čím predchádza vzniku trhlín.
Prečo sa uprednostňuje heliová skúška?
Heliová skúška podľa EN ISO 20485:2017 je najpresnejšia, pretože heliové molekuly sú menšie ako molekuly vzduchu a prenikajú aj mikrotrhlinami. Citlivosť 10⁻⁶ mbar·l/s umožňuje odhaliť únik ešte pred stratou média, čo výrazne znižuje riziko havárie.
Ako sa vedú záznamy o revíziách?
Technik spracuje digitálny revízny protokol obsahujúci údaje o mieste, čase a výsledku skúšky. Súčasťou sú fotografie, ultrazvukové záznamy a namerané hodnoty. Tieto dáta sa archivujú v súlade s požiadavkami ISO 9712:2022 a slúžia ako dôkaz o riadnej údržbe.
Aký je právny rámec v Slovenskej republike?
V Slovenskej republike platí harmonizovaný rámec podľa smernice 2014/68/EÚ (PED), prevzatý do STN prostredníctvom EN 13445-5:2024. ÚNMS SR zabezpečuje aktualizáciu a vydávanie slovenských verzií noriem. Revízny technik preto vždy overuje platnosť normy pred použitím.
📌CTA: Stiahni si prehľad platných STN EN ISO noriem pre tlakové nádoby → priame odkazy na ÚNMS SR, CEN.eu a ISO.org v závere.
Záver a odporúčania pre prax
Bezpečnosť tlakových nádob závisí od pravidelných revízií podľa EN 13445-5:2024 a správne zvolených NDT metód podľa STN EN ISO 17635:2025.
Revízny technik zabezpečí spoľahlivú prevádzku, ak kombinuje vizuálnu kontrolu, ultrazvuk, penetračné skúšky a tlakové testy. Okrem toho archivuje dáta a analyzuje trendy korózie. Prevádzkovateľ tak znižuje riziko netesností, predlžuje životnosť nádoby a spĺňa rámec PED 2014/68/EÚ.
