Developer Corwin v spolupráci s dánskym architektonickým štúdiom Gehl Architects pripravuje projekt, ktorý nesie názov bývalého potravinárskeho podniku na Račianskej ulici. Na jeho mieste vyrastú byty aj administratíva. Minulý týždeň Corwin potvrdil ambíciu postaviť v rámci areálu Palmy dve výškové drevostavby. Limituje ho však prísna administratíva. 

„Našim cieľom je zmeniť zanedbaný brownfield na nové lokálne centrum pre severnú časť Bratislavy. Chceme priniesť na toto územie vhodný mix rôznych funkcií od práce, cez obchod, služby až po bývanie. A to tak, aby táto štvrť „žila“ ráno, cez deň i večer. Aby nebola bratislavskou „spálňou“, čo je prípad Petržalky. Ale ani „pracovňou“, na ktorú sa mení tzv. nový downtown,“ hovorí pre Asb.sk Filip Gulan, zástupca manažéra rozvoja projektov. 

Hlavným benefitom novej Palmy majú byť verejné priestory, dôraz na chodcov, cyklistov, živé komunity, ekológiu a udržateľnosť. Aj preto sa Corwin rozhodol pre spoluprácu s dánskym ateliérom Gehl Architects. Ten v súčasnosti dokončuje urbanistickú štúdiu, ktorá má za úlohu stanoviť základné rámce rozvoja celej lokality. 

Konkrétne parametre jednotlivých častí projektu budú finalizované postupne po jednotlivých etapách. Vizualizácie Palmy zatiaľ verejnosť nevidela. „Nechceme predstaviť niečo, čo budeme neskôr upravovať a prekresľovať. Takýto postup by sme totiž vnímali ako netransparentný a zavádzajúci tak vo vzťahu k budúcim klientom, i k našim susedom,“ argumentuje Gulan. 

Legislatívne obmedzenia

Navyše, nikam sa neponáhľajú. Pre uskutočnenie svojho pôvodného zámeru potrebujú, aby sa upravili prísne normy k drevostavbám. V projekte uvádzajú jednu administratívnu a jednu bytovú budovu z dreva. Platná legislatíva na Slovensku umožňuje výstavbu drevostavieb iba do obmedzenej výšky. 

Aj v prípade zmiešaného konštrukčného celku (mix horľavých a nehorľavých materiálov – napr. železobetón a drevo) nesmie mať budova viac ako päť podlaží a podlaha najvyššieho z nich nesmie byť vyššie než 12 metrov. 

Corwin chce v Palme použiť celodrevenú konštrukciu s priznanými nosnými drevenými prvkami.  V takomto prípade sú normy ešte o stupeň prísnejšie. Nevýrobné stavby je možné do výšky najviac 9 metrov, stavby na bývanie a ubytovanie najviac s 3 podlažiami a stavby výrobné do 3 podlaží (priznané drevo). Dôvodom sú obavy o bezpečnosť takýchto budov z požiarneho hľadiska.

Je pravdou, že slovenské normy patria v Európe k prísnejším. Aj bez ich zmien nie je vylúčené, že na Slovensku vyrastie výšková drevostavba. Ako podotýka Trend.sk , veža HoHo vo Viedni, ktorá je vysoká 84 metrov a má 24 podlaží, v čase svojho vzniku prekonala platnú rakúsku legislatívu. Autori projektu a investor presvedčili zodpovedné orgány, že stavba je bezpečná. Corwin však o výnimky žiadať nechce, aj keď by to znamenalo, že bude musieť kvôli normám zvoliť kompromis.“

Stavby z dreva v Palme by teda mali byť vyššie než sa doteraz na Slovensku stavali aj z hľadiska funkcie pôjde o unikát, ale klasické výškovky to nebudú. Pôjde teda de facto nie o výškové, ale o vyššie budovy.

„Môže sa stať, že budeme musieť inak pristupovať k zvolenému mixu budov. Ak by boli aktuálne normy menej reštriktívne, drevené budovy by mohli byť v Palme o niečo vyššie a tie stavané z tradičných materiálov (napríklad so železobetónovou konštrukciou) zas nižšie. Takto sa môže stať, že viac do výšky pôjdeme s budovami so železobetónovou konštrukciou na úkor tých drevených. Celkový počet podlaží a ich rozloha síce zostane rovnaká, no kvôli normám bude v tomto mixe menej pripadať na drevené budovy a viac na železobetónové,“ ozrejmuje plán Filip Gulan.     

Ako a prečo stavať z dreva

Drevo ako stavebný materiál má nespochybniteľné ekologické prínosy. Jeho uhlíková stopa je na rozdiel od klasických materiálov vysoko pozitívna – spotrebuje viac CO2 počas svojho rastu, než sa počas jeho spracovania vytvorí. Nielenže absorbuje skleníkové plyny, ale do ovzdušia uvoľňuje kyslík.

Prívrženci drevostavieb tiež často skloňujú zdravšie bývanie, ktoré prispieva aj k lepšej psychickej pohode. Inými slovami, akoby ste si domov priniesli kus lesa. 

Výhody drevených budov sa prejavujú už pri ich výstavbe. Počas nej sa produkuje menej prachu, ľahká prefabrikácia dreva umožňuje znížiť počet pracovníkov na stavbe i prepravné náklady, čo znamená menej nákladných áut na cestách a menšiu záťaž pre okolie. 

Z požiarneho hľadiska je však drevostavba vo fáze realizácie najzraniteľnejšia. Platí, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Medzi základné zásady patrí pravidelné odstraňovanie drevného odpadu (najmä piliny a odrezky) zo stavby a jeho čo najskoršie vyvážanie mimo staveniska. 

Aplikácia ochranných obkladov – „zaklápanie“ konštrukcií – by mala prebehnúť čo najskôr, spolu s postupujúcou výstavbou nosných častí konštrukcií. Dôležité je aj adekvátne zabezpečenie staveniska, ktorého úroveň bude závislá na veľkosti stavby. Minimom je však zabezpečenie perimetra a kontrola vstupu, uvádza portál Tzb info. 

Hodnota za peniaze

Corwin by chcel pri stavbe používať certifikované drevo z udržateľného lesníctva. Podotýka, že náklady na takéto stavby vychádzajú vyššie, než v prípade klasických železobetónových konštrukcií.  Aj preto Palma cieli na tých, pre ktorých je dôležitá ekológia a trvalá udržateľnosť, no nemajú až tak hlboko do peňaženiek. 

Presné sumy za byty zatiaľ nie sú, keďže okolo projektu je stále dosť neznáma. „Corwin sa nesústreďuje na luxusné byty, aj keď ich niektorí ľudia takto zvyknú označovať. Staviame síce bývanie pre náročných klientov, no predovšetkým nám ide o to, aby bol každý kubický meter správne využitý, no na luxus sa neorientujeme, skôr na efektivitu, zdravie, trvalú udržateľnosť a kvalitné verejné priestory,“ dopĺňa Gulan. 

Rača je síce od centra vzdialená, no aj týmto projektom by mohla viac ožiť a získať novú tvár. Developer avizoval, že v areáli bývalej továrne ponechá viaceré industriálne objekty. V blízkosti sa nachádza stále silnejšie pulzujúcejšie srdce mladej kultúry – Nová Cvernovka. Neďaleko Račianskej ulice tiež Corwin stavia rezidenčný komplex Guthaus.