Transparentné architektonické riešenia sa stávajú symbolom otvorenosti a inovácií v súčasnej architektúre. Dva výrazné príklady – obchodný dom Peek & Cloppenburg v Kolíne nad Rýnom a zasklená hala železničnej stanice v Štrasburgu – demonštrujú jedinečné využitie sklených fasád v rôznych kontextoch. Transparentná konštrukcia je typ stavebnej alebo architektonickej konštrukcie, ktorá je priehľadná alebo priesvitná, najčastejšie vďaka použitiu materiálov ako sklo, polykarbonát, prípadne špeciálne plasty. Jej hlavným cieľom je prepúšťať prirodzené svetlo do vnútorného priestoru a zároveň vytvárať vizuálne prepojenie medzi interiérom a exteriérom.
Transparentné konštrukcie:
- Vysoká priepustnosť svetla
- Estetický, ľahký a moderný vzhľad
- Použitie sklenených fasád, stien, striech alebo stropov
- Často podopreté oceľovou, hliníkovou alebo drevenou nosnou konštrukciou
Využívajú sa aj špeciálne izolačné sklá alebo vrstvené materiály na reguláciu tepla, svetla a hluku
Kde sa používajú:
- Administratívne a komerčné budovy (napr. obchodné centrá, banky)
- Dopravné uzly (napr. stanice, letiská)
- Verejné priestory (napr. knižnice, kultúrne centrá)
- Moderné rodinné domy a vily (napr. sklenené steny do záhrady)
- Zimné záhrady, skleníky a átriá
Transparentné konštrukcie a výhody:
- Maximálne využitie denného svetla
- Vizualizácia priestoru a otvorenosť
- Moderný architektonický výraz
- Zníženie spotreby energie na umelé osvetlenie
Transparentné konštrukcie a nevýhody:
- Potreba kvalitnej tepelnej izolácie (inak úniky tepla)
- Náročnejšia údržba (čistenie skla)
- Vyššie náklady na špeciálne sklá s ochranou pred slnkom a hlukom
Sklo sa objavovalo v architektúre už v starovekom Ríme, kde sa používalo najmä na menšie okenné otvory. Išlo však o hrubé, nepriehľadné sklo s minimálnou svetelnou priepustnosťou. V období gotiky (12. až 15. storočie) sa jeho úloha posunula smerom k estetike – vitráže v katedrálach slúžili ako výrazný dekoratívny prvok, ktorý zvýrazňoval sakrálny charakter stavieb. V tomto období ešte technológia výroby skla neumožňovala vytvárať rozsiahle priehľadné plochy, a teda sklo nemohlo plniť nosnú ani výrazne transparentnú funkciu.
19. storočie: Prvý zlom – železo a sklo
- Priemyselná revolúcia umožnila masovejšiu výrobu plochého skla a železných konštrukcií.
- Zrodili sa prvé sklenené stavby veľkého rozsahu, ako napríklad:
- Krištáľový palác (Crystal Palace) v Londýne (1851) – jeden z prvých objektov s veľkoplošným presklením na nosnej konštrukcii zo železa.
- Skleníky, výstavné haly a železničné stanice – využívali železné oblúky a sklo ako strešný či fasádny materiál.
20. storočie: Rozvoj modernej architektúry a sklenených fasád
- V 20. rokoch sa objavil medzinárodný štýl (Bauhaus, Le Corbusier, Mies van der Rohe), ktorý preferoval sklo, oceľ a betón
- Ikonická stavba: Seagram Building (1958, New York) – jedna z prvých mrakodrapov so sklenenou fasádou
- Zasklené kancelárske budovy a výškové stavby sa stali štandardom v moderných mestách
- Vývoj izolačných dvojskiel a hliníkových rámov umožnil funkčnejšie a energeticky efektívnejšie sklenené konštrukcie
21. storočie: Inteligentné, ekologické a tvarovo odvážne konštrukcie
- Architekti ako Norman Foster, Renzo Piano alebo Jean Nouvel presadzujú sklenené fasády aj ako hlavný dizajnový prvok
- Dnešné sklenené konštrukcie už nie sú len vizuálne pôsobivé – sú súčasťou udržateľnej architektúry, prepájajú interiér s exteriérom a reagujú na svetelné či tepelné podmienky
Zhrnutie historického vývoja:
| Obdobie | Materiály | Príklady | Funkcia skla |
| Stredovek | Hrubé sklo, kameň | Gotické vitráže | Dekoratívna |
| 19. storočie | Železo + sklo | Crystal Palace | Prvé veľké presklenia |
| 20. storočie | Oceľ, sklo, hliník | Sklenené kancelárske budovy | Fasády, svetlíky |
| 21. storočie | High-tech materiály | Múzeá, letiská, stanice | Nosný, svetelný, ekologický prvok |
Obchodný dom Peek & Cloppenburg v Kolíne nad Rýnom
V srdci Kolína nad Rýnom sa nachádza obchodný dom Peek & Cloppenburg, navrhnutý renomovaným architektom Renzom Pianom. Budova je známa svojou zaoblenou sklenenou fasádou, ktorá vytvára dojem skleného „vajca“. Táto transparentná konštrukcia umožňuje prirodzené osvetlenie interiéru a poskytuje návštevníkom výhľad na historické centrum mesta, vrátane kostola Antoniterkirche.
Nosná konštrukcia obalu je vyrobená z dreva sibírskeho smrekovca, zatiaľ čo západná a východná fasáda masívnej skeletovej časti je obložená terakotovým obkladom. Tento dizajn nielenže zdôrazňuje estetiku, ale aj funkčnosť a udržateľnosť budovy.
Obchodný dom Peek & Cloppenburg v Kolíne nad Rýnom
Zasklená hala železničnej stanice v Štrasburgu
V Štrasburgu bola k pôvodnej železničnej stanici z 19. storočia pristavaná moderná zasklená hala, navrhnutá architektmi Jean-Marie Duthilleulom a Francoisom Bonnefilleom. Táto transparentná konštrukcia slúži ako spojovací priestor medzi rôznymi druhmi hromadnej dopravy, vrátane vlakov, autobusov a trolejbusov.
Hala je charakteristická svojou oblúkovou sklenenou fasádou, ktorá je podopretá oceľovými väzníkmi. Tento dizajn nielenže rešpektuje historický charakter pôvodnej budovy, ale zároveň poskytuje moderné a funkčné riešenie pre súčasné potreby cestujúcich.
Železničná stanica v Štrasburgu
Porovnanie konštrukčných riešení
Obe budovy využívajú transparentné fasády, avšak ich konštrukčné riešenia sa líšia:
- Peek & Cloppenburg: Používa atypicky riešené panelové fasády s izolačnými dvojsklami, ktoré sú vyskladané z rovinných tabúľ.
- Štrasburská stanica: Využíva atypickú roštovú pološtruktúrovanú fasádu s ohýbaným jednoduchým zasklením a priznanou krycou lištou vo vertikálnom smere
Tieto rozdiely poukazujú na rôznorodosť prístupov k transparentným konštrukciám a ich prispôsobenie konkrétnym funkčným a estetickým požiadavkám.
Transparentné konštrukcie na Slovensku
1. Eurovea (Bratislava)
- Obchodno-rezidenčný komplex s veľkoplošnými sklenenými fasádami.
- Priehľadnosť do promenády pri Dunaji vytvára kontakt medzi vnútrom a exteriérom.
2. Zimný štadión Ondreja Nepelu – hala
- Presklené časti s nosnou oceľovou konštrukciou a izolačnými sklami
3. Slovenské technické múzeum (Košice) – prístavba
- Sklenené átrium ako spojovací prvok medzi historickým a moderným priestorom
Zaujímavosti
- Ohýbané sklo (napr. na letiskách) je vyrábané tepelným tvarovaním pri teplote nad 600 °C.
- Samonosné sklo: niektoré moderné stavby už nepotrebujú klasickú nosnú oceľovú konštrukciu – sklo samotné prenáša zaťaženie (napr. sklenené schodiská).
Elektrochromatické sklo dokáže meniť svoju priepustnosť na základe elektrického signálu
Transparentné konštrukcie predstavujú jeden z najvýraznejších prejavov modernej architektúry, v ktorom sa snúbi estetika, funkčnosť a technologický pokrok. Ich vývoj od prvých nepriehľadných skiel až po súčasné inteligentné fasády je ukážkou toho, ako môže stavebný materiál ovplyvniť vnímanie priestoru, svetla aj samotnej stavby. Dnes už sklo nie je len doplnkom, ale plnohodnotným prvkom architektonického výrazu aj konštrukčného systému. Vďaka neustálemu vývoju materiálov, vrstvenia, izolácie a bezpečnostných prvkov sa transparentné konštrukcie stávajú nielen vizuálne dominantnými, ale aj energeticky efektívnymi a ekologickými riešeniami. V architektúre budúcnosti budú pravdepodobne hrať ešte významnejšiu úlohu – ako symbol otvorenosti, udržateľnosti a technickej precíznosti.
