Na pomalé tempo obnovy verejných budov upozorňujú odborníci už dlhšie. Za pravdu im dal aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý si posvietil na štátne verejné budovy. Z výsledkov jeho kontroly vyplýva, že ak nezvýšime súčasné tempo, verejné budovy budeme obnovovať takmer tri desaťročia.
Obnova verejných budov v rokoch 2014 až 2021 nenapredovala želaným tempom. V uvedených rokoch bolo obnovených 2062 budov verejného sektora. Pri tomto tempe by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných budov trvala 27 rokov.
Informoval o tom Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý vykonal kontrolu zameranú na obnovu verejných budov, osobitne štátnych. Na Slovensku je ich spolu približne 15-tisíc. Hĺbkovú obnovu si podľa NKÚ vyžaduje 75 % z nich. Kontrola ukázala, že financovanie z verejných zdrojov nebolo dostatočné a samotné financie na obnovu poskytovalo viac ako 15 subjektov.
Roztrieštenosť financovania a nastavený systém zberu dát mali nepriaznivý dosah na presnosť, spoľahlivosť a kvalitu vykazovaných údajov. „Presúvanie kompetencií po politických zásahoch viedlo k ďalšej roztrieštenosti, a tým neprehľadnosti financovania,“ povedal podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
Kontrolóri zároveň zistili, že správcom verejných budov chýbajú odborné kapacity na zabezpečenie primeraného a dobre cieleného financovania, ako aj na prípravu a realizáciu projektov. „Verejné subjekty svoje budovy, často postavené na lukratívnych pozemkoch neobnovujú, uprednostňujú radšej prenájom priestorov v nových energeticky hospodárnych súkromných stavbách a vlastné budovy nechávajú chátrať,“ upozornil Ivančo.
Prekážky, ktoré bránia intenzívnejšej obnove
Úrad skonštatoval, že medzi prekážky, ktoré bránili intenzívnejšej obnove verejných budov, patrili tiež chýbajúca národná databáza o budovách a nepoužiteľnosť eurofondov na túto činnosť v Bratislavskom kraji, ako aj nízka angažovanosť vlastníkov a správcov verejných budov. Ukázalo sa, že stratégie obnovy budov, ktoré vypracoval rezort dopravy v rokoch 2014, 2017 a 2020, neboli podľa NKÚ výraznou hybnou silou rastu tempa obnovy budov.
„Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia záväzkov SR vo vzťahu ku klimatickej neutralite, v tejto oblasti nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia obnovy a aj databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ uviedol Jaroslav Ivančo.
NKÚ odporúča parlamentu zaviazať vládu vypracovaním analýzy o možnom spojení súčasných delených kompetencií do jedného orgánu s pôsobnosťou pre štátne budovy. NKÚ tiež radí sprehľadniť systém financovania obnovy budov zo zdrojov Európskej únie.
Vzniknúť by podľa neho mala aj digitalizovaná databáza s aktuálnymi analytickými údajmi o stave verejných budov a na jej základe by sa malo rozhodovať o potrebnej rekonštrukcii. „Povinnosť zriadiť národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov Slovensku vyplýva aj z európskej smernice,“ uzavrel NKÚ.
