Nekontrolovaná suburbanizácia, absencia diskusií, zhoršenie kvality krajiny, miest, obcí i našich životov, definitívne konce i ostré začiatky existencie diel, vznik manuálov na reguláciu vizuálneho smogu, vzostup architektonických súťaží, ale aj nekonečné prieťahy s úradmi sú témy, ktoré v našej spoločnosti vzbudzujú pozornosť.
Opýtali sme sa preto architektov, čo v nich za uplynulé mesiace silne rezonovalo a bude mať dosah v roku 2023 nielen na architektonické kruhy.
Martina Beďatša, hlavného architekt mesta Trenčín, rozhodne nepotešil fakt, že proces suburbanizácie na Slovensku ďalej pokračuje, resp. rastie, a že sa o ňom „nehovorí ako o probléme, ktorý výrazne mení kvalitu krajiny, miest, obcí i života.“ Chýba mu spoločenská diskusia o možnostiach zvrátiť tento negatívny trend. „Neexistuje politická vôľa a nová legislatíva tento problém absolútne nereflektuje. Škoda, že taká závažná téma s extrémne dlhodobými negatívnymi dosahmi je stále tabu. V urbanizme neexistuje delete.“
Beďatš však verí, že aj v dnešnej „šialenej geopolitickej i vnútropolitickej situácii bude v Trenčíne úspešne pokračovať príprava EHMK 2026 aj urbanistický proces TrenčínsiTy“. Aj v to, že „mnohoročné úsilie nezaspí a nezapadne prachom pre chaos, ktorý nás momentálne obklopuje.“
Uplynulý rok vníma architekt Rado Buzinkay z architektonického ateliéru BEEF ako rok „nasiaknutý kvalitnou architektúrou“. Podľa neho prítomnosť verejných a hlavne verejne financovaných stavieb začína byť „na našom ihrisku cítiť, čo úspešne dokazujú minimálne dva mimoriadne presné a efektné zásahy do čierneho (rekonštrukcia SNG v Bratislave a MÚ Leopoldov)“.
Podľa neho sa z tmy konečne vynárajú i sociálne témy, ktoré doteraz mizli v spleti komerčných aktivít, úradníckych udržiavacích prác a excelových tabuliek. „Do hry sa vracia slovo kvalita, ktorá na čele rebríčka hádam časom definitívne vystrieda tú tristnú účelnosť a účelovosť. Super. Už len vyriešiť dostupnosť bývania, bezbrehú suburbanizáciu a sociálnu nerovnosť,“ dodáva architekt.
Architekta z Metropolitného inštitútu Bratislava a spolumajiteľa architektonického ateliéru A3UM Marcela Dzurillu pozitívne prekvapila reakcia ľudí na zrekonštruovaný turistický areál Malý Slavín, ktorý tento rok získal cenu CE ZA AR v kategórii Exteriér.
„Nenápadný drevený objekt v mestských lesoch je veľmi peknou ukážkou kvalitnej architektúry vo verejnom priestore. Navyše, zvýšenému komfortu návštevníkov v tomto prípade nemusel ustúpiť ani jeden strom. V kladení dôrazu na verejný priestor pokračuje MIB ďalšími projektmi, ktoré zlepšia život obyvateľom a návštevníkom Bratislavy.
Aj Mateja Gréberta, spoluzakladateľa architektonického ateliéru Compass Architekti, zaskočil uplynulý rok svojou dynamikou, no predovšetkým nepredstaviteľnou Ruskou agresiou voči Ukrajine, ktorá sa podľa neho výrazne dotkla aj nášho odvetvia.
„Neistota, zdražovanie energií a veľa financií v ekonomike z covidového obdobia vyhnali infláciu na historické maximá. Dotklo sa to prakticky všetkých a všetkého. Verí však, že rok 2023 bude rokom stabilizácie a väčšieho pokoja a že ako spoločnosť budeme vedieť naplno benefitovať z pozitívne nastavených trendov a naplno ich využijeme.
Vojna silno rezonovala aj u architekta, nábytkového a interiérového dizajnéra, pedagóga, publicistu, aktivistu a kurátora výstav Dušana Kočlíka, ktorý má za sebou úspešný projekt komunitnej kuchyne Emia v Gabčíkove v zariadení pre utečencov. Na ňom sa vlastnoručne podieľal spolu s kolegami z FAD STU a nórskej Bergen School of Architecture/BAS. Medzi ďalšie projekty, ktoré architekta potešili, nepochybne patrí aj rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie.
A čo ho nepotešilo? Likvidácia Istropolisu, ničenie Dedečkovej fasády na TU Zvolen a, ako sa pre ASB vyjadril, i stav „že pamiatkari by mali striehnuť ako nejaká SBS na všetkých pamiatkach, kde sa čo potichučky deje, aby im potom verejnosť nevykrikovala, čo robili doteraz.“ Nepotešil ho ani BADW, ktorý „by sa mal premenovať na BAADW – Bratislavský art design week. Kurátorský výber je pre verejnosť úplne mätúci, rokmi je čoraz viac artový.
Obraz, ktorý podáva o dizajne, je skreslený, a keďže je to jediné podujatie tohto druhu, je to chyba. Laik ani výrobca na BADW nenájde dizajnéra, ktorého by dokázal osloviť na riešenie dizajnu na civilnej úrovni.“
Vplyv verejného priestoru na obyvateľov
Hlavná architektka Martina Zuzana Mendelová sa v bilancovaní venovala lokálnej téme.
„Dovolím si byť veľmi lokálna. Upriamim pozornosť na prácu úžasného tímu zloženého z architektov, zástupcov kultúry, pamiatkarov a občianskych združení, ktorí sa podieľajú na príprave strategického materiálu „Manuálu na reguláciu vizuálneho smogu v pamiatkovej zóne mesta Martin“. Kvalita verejných priestorov je jedným z hlavných aspektov ovplyvňujúcich život obyvateľov a návštevníkov mesta. Majitelia objektov, investori, prevádzkari, architekti, dizajnéri alebo reklamné agentúry vytvárajú priestor, fasádu objektu s názvom či reklamou, ktorý je súčasťou verejného priestoru. Jeho kvalita a vnímanie je vizitkou našej kultúrnej či skôr nekultúrnej spoločnosti. Manuál na základe fotodokumentácie poukazuje na dobré a zlé príklady z praxe. Okrem toho obsahuje zadefinované pojmy, regulačné nástroje vychádzajúce z platnej legislatívy a zrozumiteľne znázornené pravidlá na konkrétnych objektoch v meste. Máme ambíciu vytvoriť pozitívne príklady dobrej reklamy. Mesto na objektoch vo svojom vlastníctve vytvorí vizuál dobrej reklamy spracovaný na základe stanovených pravidiel, ktorý chceme aj realizovať. V rámci verejnej diskusie oslovíme majiteľov objektov, ktorí sa v prípade záujmu môžu do projektu aktívne zapojiť. Tím architektov a dizajnérov na konkrétne objekty vytvorí grafický návrh „dobrej reklamy“, ktorý potom môžu zrealizovať na svojich prevádzkach.“
Mendelová verí, že sa spomínaný manuál podarí v tomto roku odprezentovať nielen obyvateľom, ale aj poslancom mestského zastupiteľstva, ktorí budú následne schvaľovať nástroje na reguláciu reklamy vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Snaha preniesť nadšenie pracovného tímu na všetkých aktérov v území určite nie je jednoduchá. Zámer mesta Martin je jasný: dobrou reklamou pozitívne vplývať a zvyšovať kvalitu prostredia pre svojich obyvateľov.
Architekta Petra Moravčíka šokovali udalosti v pozitívnom i negatívnom spektre. „Tohto roku ma šokovali dve veci, ktoré boli zrejmé dlhodobejšie, ale až keď sa udiali, precítil som ich v ,plnej nahoteʻ. Prvý šok som zažil ku koncu roka, len pred pár dňami. A bol vysoko pozitívny. Otvorenie rekonštruovanej SNG. S vedomím, že to raz príde, sme žili už dlhé roky. Ale s tichým zmierením sme tak trochu čakali, že možno i nepríde. Slovenský Národný Godot – v plnej kráse starého a nového –prišiel!“ rozpráva s nadšením.
Podľa jeho slov zažil „vysoko negatívny šok,“ z ktorého sa stále nespamätal, hneď v úvode roka 2022. „Keď sa do areálu Istropolisu na Trnavskom mýte zahryzli demoličné dinosaury. Chodím okolo denne do ateliéru, ale až vtedy, keď tam ležala len kopa sutín, a i dnes, keď tam už nie je vôbec nič, mi dochádza, že sa to skutočne stalo.
Na obraz ešte celého tvaru pôvodných krásnych svetlíkov nad schodiskom foyeru, viditeľných zvonka cez rozďavenú spleť betónovej výstuže, asi nikdy nezabudnem. To všetko podčiarknuté na plote cynickým a ironicky výsmešným „Vraciame kultúru na Trnavské mýto“.
Veru, na vracanie ma skutočne naplo. Tak ako sa začína nová kapitola príbehu SNG na platforme skvelého príbehu znovuobnovenia a povýšenia kvality a krásy existujúceho, tak sa na nepeknom základe zmaru a nepochopenia kvality a možností existujúceho začal smutný príbeh na Trnavskom mýte.“
A aké má plány na ďalších jedenásť mesiacov? „Niekedy sa dobre bavím na tom, keď si koncom roka sumarizujem harmonogram začatých či ukončených pracovných akcií za uplynulý rok. Mnohé len prekladám „na policu“ ďalšieho roka s parafrázou toho známeho bonmotu – ak chceš pobaviť bratislavský magistrát, predstav mu plán svojich projektových ambícií na budúci rok.
Keby však motyka vystrelila, mohli by sme po piatich rokoch revízií DUR začať PSP prvej etapy tisícbytového súboru v Petržalke. Asi rozbehneme realizačný projekt na bytovku vedľa stavebného úradu v Ružinove. Popri tom sa pobavíme na hoteli pod Tatrami, ktorý by mohol byť kompletnou drevostavbou, a bytovkovú typológiu nachvíľu vystriedame malou poliklinikou v Nitre. Pekné však na tom je, že kaleidoskop známych akcií ďalší rok vždy popretkáva novými vecami, o ktorých sa mi nikdy v decembri ani nesníva,“ hovorí.
Rok 2022 bol pre architekta Sebastiána Nagya plný nových skúseností, projektov a spoluprác u nás aj v zahraničí, ktoré ho posunuli vpred a veľa naučili. „Pozitívne hodnotím spoluprácu so Stavebným úradom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Fungujúca komunikácia a odborný prístup môže byť vzorom pre nejeden stavebný úrad na Slovensku. Neľahký moment v uplynulom roku bol, keď nás opustil významný slovenský architekt, predstaviteľ slovenskej moderny, môj tútor Ivan Matušík.“
„Najviac ma potešila súťaž na revitalizáciu kúpeľov Sliač (víťazom sa stal architektonický ateliér Between), ktorej sme sa zúčastnili. Bola veľmi dobre pripravená a teší ma aj fakt, že sa súťaže návrhov stali už zaužívanou súčasťou procesu verejného obstarávania,“ rozpráva architekt Martin Paulíny.
Z otvorenia SNG sa teší (asi ako všetci) aj architekt Matúš Polák. „Konečne má Bratislava svoju národnú galériu, čo nás teší, a ešte k tomu je aj nádherne zrekonštruovaná. Potešilo nás získanie zákazky rekonštrukcie Prioru v Liptovskom Mikuláši a Zvolene. Architektonický ateliér Architekti, ktorého je Polák spolumajiteľom, nepotešilo „neustále zisťovanie, že územné plány sú nedokonalé, zastarané, na internete neprístupné, a ak aj áno, tak len naskenované, nezdigitalizované, alebo sú vo VZN-kách iné definície, a to naprieč celým Slovenskom.
Naopak, architektku Katarínu Smatanovú „potešili naše samosprávy. Mestá a obce sa profesionalizujú a vytvárajú čoraz lepšie rámce na vznik kvalitnej architektúry. Ako vedúci odborov či hlavní mestskí architekti prichádzajú pôsobiť špičkoví architekti z praxe alebo vracajúci sa zo zahraničia. V roku 2022 už bola táto tendencia aj v menších mestách doslovne „viditeľná“, čo ma nesmierne teší – a myslím si, že to teší aj väčšinu obyvateľov,“ vyjadrila sa Smatanová.
V tomto smere ju však už „menej potešili udalosti odvolávania a následného vymenovávania hlavného architekta mesta Bratislava, čo prebehlo bez akejkoľvek verejnej alebo odbornej diskusie, alebo výberového konania.“
Architektku Katarínu Smatanovú, ktorá pôsobí na Ústave urbanizmu a územného plánovania ako jeho vedúca, čaká nasledujúcich jedenásť mesiacov viacero pedagogických a odborných výziev. „Prešli sme novou akreditáciou, ktorá by nám ako inštitúcii mohla trošku ,rozviazaťʻ ruky a umožniť flexibilnejšie reagovať na potreby ,trhuʻ – takže budeme spúšťať aj v rámci urbanizmu viacero nových predmetov orientovaných na prax, aktuálne témy aj s presahom do environmentálnych či sociologických disciplín. Chceli by sme otvoriť aj nový študijný program, ktorý v sebe bude spájať urbanizmus a umenie,“ vysvetľuje.
A čo očakáva od tohto roka? „V roku 2022 bol s napätím schválený aj nový Stavebný zákon a Zákon o územnom plánovaní. Očakávam, že v roku 2023 sa bude ďalej pracovať na ich spresňovaní, a to je šanca, ktorú nesmieme premrhať – aby sme naozaj vedeli spraviť veľké štrukturálne zmeny, ktoré náš systém potrebuje, aby sa mohol posunúť na európsku úroveň a generovať kvalitnejšie mestá, kvalitnejšiu architektúru. A na to nestačí sa len ,zdigtalizovaťʻ, ale je potrebné prestaviť systém územného plánovania tak, aby vytváral rámce pre flexibilnejšie adaptácie a súčasne prísne definoval kvalitu verejných priestorov, zabezpečoval ekologické opatrenia a generoval vznik architektúry, ktorá súznie s daným kontextom.“
Architekt Martin Varga má „veľkú radosť z množstva ukončených stavieb najmä v pamiatkovom spektre, akými sú Jurkovičova tepláreň či SNG, kde je cítiť spojenie síl investora a architekta spolu s pamiatkovým prístupom v prospech pamäte a ducha miesta. Žiaľ, už skoro rok sledujem, ako sa zakusujú hydraulické kliešte do budovy Istropolisu a pomaly predvádzajú kapitálové obrazoborectvo v priamom prenose. Stále si nedokážem odpovedať prečo.
Nora Vranová, architektka a členka predstavenstva SKA, poukazuje na „architektonickú prehru a výhru uplynulého roku, ktoré majú približne rovnaký dátum vzniku. No kým prvá v roku 2022 dospela k svojmu definitívnemu koncu (cradle to grave), druhá sa dočkala znovuzrodenia (cradle to cradle). Áno, Istropolis a prístavba SNG,“ zdôrazňuje tento rok najspomínanejšie diela v spektre mínus a plus.
A ako vníma tento rok? „Bude asi chudobnejší na architektonickú robotu, tvrdia externé zdroje. Aspoň zostane viac času na iné aktivity a tých chystáme v SKA opäť dosť. Zopár konferencií a odborných eventov, pokračujeme v sérii webinárov a v máji máme valné zhromaždenie. Ešteže je kríza, inak by sme to nestihli.“
Našu anketu o pozitívach i negatívach, ktoré zaplavili svet architektúry minulý rok s presahom do tohto roka, uzatvára zástupca riaditeľky Úradu SKA, odbor súťaží návrhov, stratégií a rozvoja, architekt Martin Zaiček. „Azda nebudem sám, kto v tejto ankete poukáže na otvorenie SNG. Popri kultúrnej povahe stavby a kvalite obnovy je prinajmenšom rovnako dôležitý fakt, že sa podarilo obnoviť a znovuzrodiť vo vysokej priestorovej a výrazovej kvalite objekt toľko nenávidenej povojnovej moderny. Odteraz nech je SNG mementom všetkých zástupcov menších alebo väčších miest a celej verejnej správy, ktorí spravujú nejeden schátraný kultúrny dom, školský alebo univerzitné areál, knižnice, úrady a vlastne väčšinu verejných stavieb.
Tieto domy majú dostať druhú šancu a mali by im prinavrátiť život tí najlepší z najlepších, ktorých návrh obnovy vzíde zo súťaže návrhov. Zodpovedná regenerácia objektov z 2. polovice 20. storočia je cestou, ako poskytnúť obyvateľom krajiny európsky štandard verejných služieb.
A aké sú (nielen) jeho plány v tomto roku? „Veríme, že ani v roku 2023 neustane záujem o organizáciu súťaží návrhov na projekty z verejných zdrojov. Aj napriek ťažkej situácii samospráv, či už v dôsledku výpadku daňových príjmov, alebo vysokých nákladov na energie, by sa nemalo podceňovať plánovanie a rozvoj. Práve súťaže v posledných rokoch ukázali, ako sa za rozumné prostriedky dajú fyzicky rozvíjať verejné služby a infraštruktúra miest a obcí. Stagnácia v plánovaní by iba navŕšila súčasný enormný investičný dlh. Ďakujem preto všetkým aktérom verejnej správy a samosprávy, ktorí prekročia aj budúci rok prah pohodlnosti a budú hľadať zodpovedné riešenia aj napriek všetkým úskaliam. Ďakujem všetkým architektom, ktorí sa púšťajú do súťaží návrhov a hľadajú environmentálne, spoločensky a kultúrne zodpovedné riešenia.“
