Bývalá budova základnej školy v Sokolove konvertovala na pobytové zariadenie pre seniorov. „Dôležité je, aby sa klienti cítili ako v obývačke, nie ako v nemocnici,“ hovorí autor návrhu architekt Václav Zůna.
Populácia starne a v základnej škole zo 70. rokov nebolo už koho učiť, takže budova začala chátrať. Naproti tomu výrazne vzrástol dopyt po zariadeniach s opatrovateľskou službou pre seniorov, preto sa mesto rozhodlo školu adaptovať na nové využitie.
Nízkoenergetická budova má dnes kapacitu viac ako 60 lôžok a disponuje rôznymi režimami odbornej starostlivosti. Francúzske dvere na každej izbe zabezpečujú klientom spojenie s vonkajším okolím.
Návrh vytvoril Václav Zůna, ktorý stojí aj za podobnou realizáciou Domova pre seniorov v Karlových Varoch-Starej Roli. Projekt sa však počas príprav citeľne menil. „Počas spracovania štúdie a projektu sa uberalo z rekonštruovaného, až sa to zdemolovalo celé.
Vznikla hmotovo podobná novostavba Slúži na iný účel, ale urbanisticky sa to podobá. Je to na sídlisku uprostred panelákových blokov, ktoré tam navodzujú prísne geometrickým tvarom pocit sorely. Potrebovalo to dominantu. Kedysi ňou bola škola, teraz je to pobytový dom,“ uviedol architekt.
Kombinované služby
Zariadenie v Sokolove by malo slúžiť kombinovane ako domov pre seniorov, zariadenie s ošetrovateľskou službou a domov pre pacientov s Alzheimerovou chorobou so špecifickým režimom pohybu ľudí. „Celková koncepcia je veľkorysá, každé podlažie má vlastnú terasu, ktorá slúži horšie aj lepšie pohyblivým.
Súčasťou štúdie je pobytový parčík v širšom okolí, má byť verejný, bude sa realizovať až podľa konkrétnej skladby klientov,“ naznačuje Zůna a pokračuje, „veľa sme pracovali s vonkajším privátnym priestorom. Na prízemí sme vo dvore vytvorili záhradku. Pôvodne tam mali byť záhony, o ktoré by sa mohli klienti starať.
Keď sa ukázalo, že pôjde skôr o imobilných ľudí, zmenili sme to na malý parčík s trávou a lavičkami. Záhony sa dajú prípadne doplniť. Uvažovali sme o zvieratách, napríklad mačkách.
Záhradka je na vstupnom podlaží. Sú tam ešte ďalšie tri a každé má vlastnú terasu orientovanú na inú svetovú stranu. Klienti sa tak po nich môžu korzovať a chvíľu byť na slniečku, chvíľu v tieni, terasy sú skutočne veľkokapacitné.“
S nádhernými výhľadmi
„Každá izba má veľké francúzske dvere až po zem. Klienti tak majú kontakt s prírodou. Na vyšších poschodiach sú krásne panoramatické výhľady do 360°. Na jednej strane vidieť Krušné hory, na druhej Slavkovský les. Je to vhodne zvolená lokalita aj miesto.
Ocenia to aj nemobilní klienti, pretože ohromnú prírodu uvidia cez dvere aj z postele. „Dobrá architektúra citlivo reaguje na prostredie – to mi najviac udávalo smer pri architektonickom návrhu. Navrhoval som stavbu, ktorá bude nová, mala však zároveň zapadnúť do urbanistického konceptu.
Najdôležitejší kontext bol charakter blokovej zástavby. Hmota je podobná pôvodnej škole, aby ľudia vnímali, že sa len zmenila funkcia. Jedinečnosť architektúry sme dosiahli výberom materiálov, rozčlenením hmoty.
Budova je dosť veľká, ale tvoria ju rôznorodé časti, ktoré sa líšia obložením, omietkou, sú tam veľké zasklené plochy a vďaka tomu je mierka budovy akoby rozdrobená,“ uzatvára Václav Zůna.
Zopár technických
Budova má teda hmotu porovnateľnú s pôvodnou školou .Leží na zhodnom pôdoryse, má však o krídlo navyše, takže je kapacitne skoro dvojnásobná. Voľba správneho materiálu umožnila dosiahnuť nízkoenergetický štandard.
„Keď vyriešite poriadne obálku budovy, máte to takmer hotové. Už nejaký čas spolupracujeme s firmou HELUZ a nechceli sme nič skúšať, šli sme na istotu. Použili sme obvodové murivo HELUZ FAMILY 2in1 brúsená, nemusí sa dodatočne zatepľovať. Od oplášťovania polystyrénom sme upustili už skôr, aby sme prispeli k ekológii výstavby,“ vysvetľuje projektant stavby Ondřej Beránek.
„Vykurovanie zabezpečuje miestna výmenníková stanica. Bola už v pôvodnej budove školy, vykuruje okolité paneláky. Trochu nám to stavbu skomplikovalo, pretože sme v jej priebehu museli zachovať funkčnosť výmenníka.
Odstrihli sme len prípojku pre školu, ostatné museli zostať funkčné. Integrovali sme ho do nášho nového objektu a potom napojili späť. Dažďovú vodu zvádzame do dvoch podzemných nádrží na polievanie záhradky a parčíka,“ dodáva projektant.
Architekta aj projektanta teší, že nakoniec má stavba pozitívne ohlasy. „Cesta bola zložitá, menilo sa zadanie, vstupovalo do toho veľa ľudí a bolo zložité ustrážiť, aby to dobre dopadlo. Prebehlo slávnostné otvorenie a ľudia vraveli, že je to fajn, že to funguje,“ dodáva Václav Zůna.
