Územný plán Bratislavy poskytuje oklieštené možnosti na ďalšiu výstavbu nových projektov. Developeri preto svoje ambície cielia do regiónov Slovenska, ale aj do zahraničia

Developeri svoje aktivity musia podriaďovať územnému plánu Bratislavy, ktorý je jedným zo základných dokumentov mesta. Jeho úlohou je ochrana a rozvoj územia. Vedenie hlavného mesta tvrdí, že platný územný plán vo výstavbe nebráni, nastavuje však mantinely. Taktiež vedenie mesta vo výstavbe nebrzdí nikoho, kto dodržiava koeficienty, funkcie a ďalšie parametre, ktoré tento dokument definuje.

Prioritným záujmom vedenia Bratislavy je mať rozvoj mesta pod kontrolou, chrániť záujmy obyvateľov, rešpektovať zákonné rámce a podnikať všetky kroky, aby neboli obchádzané. Z nedávneho vyjadrenia vedenia mesta, ktoré poskytli TRENDU je zrejmé, že úlohou mesta nie je prioritne vychádzať v ústrety investičným zámerom developerov.

Bratislava pracuje na zmenách územného plánu

Vedenie Bratislavy sa od svojho nástupu zaoberá prípravou nového územného plánu, ktorý je úzko spojený s otázkou dostupnosti bývania. Ako veľkú príležitosť pre budovanie zmiešaných obytných území vníma aj plochy určené na transformáciu – brownfieldy a tiež koordinované developovanie významných rozvojových plôch mesta.

Bratislava má pomerne dobre dáta o brownfieldoch. Sekcia územného plánovania na Metropolitnom inštitúte Bratislavy sa tejto problematike dlhodobo venuje. Urbanistická štúdia Brownfieldy na území mesta Bratislavy z roku 2019  preukázala veľkosť tohto problému nevyžívaných lokalít v počte 131 brownfieldov na území 629 hektárov, čo približne zodpovedá rozlohe Lamača. Sú to rôzne alokované areály po priemysle, skladovaní, armáde či rezidenčnej činnosti. Aktuálne MIB spracúva Koncepciu rozvoja brownfieldov, čo je druhým krokom v procese revitalizácie po tvorbe registra nevyužitých území.

Pozemkov je dosť, možností na výstavbu už pomenej

Kým niektorí developeri hovoria, že dobré pozemky sú obsadené, iní pozemkov vidia dosť. Problémom však podľa všetkých je spomínaný územný plán mesta. A tak v princípe rozvoj mesta môže napredovať dvoma smermi – do šírky alebo do výšky. S jedným aj druhým prístupom súvisí však množstvo ďalších podtém, čo je však už na samostatnú diskusiu.