Obnova historických stavieb a národných kultúrnych pamiatok nepatrí medzi lákavé investície. Pri rekonštrukcii narážajú developeri na viacero problémov
Známa Pradiareň na Mlynských Nivách v Bratislave či Jurkovičova Tepláreň majú svoju bohatú minulosť za sebou. Na modernizáciu čakali roky, až sa ich chopili veľkí hráči na developerskom trhu.
Kým v minulosti sa podobné stavby s pamiatkovou hodnotou zvyčajne transformovali na objekty pre kultúru, rôzne galérie či spoločenské podujatia, v súčasnosti je iný trend. Úspešným modelom sú zmiešané funkcie – coworkingové priestory, ateliéry či bývanie, napr. bratislavská Mlynica na Turbínovej ulici je v tomto smere dobrým príkladom.
Zbúrať staré a postaviť nové. Toto je zvyčajne trend, ktorý nasledujú investori z viacerých dôvodov. Hlavným je, samozrejme, výška investície a jej následná návratnosť. Niekedy sa totiž ťažko hľadá zmysel a využitie kultúrnej národnej pamiatky. Je ľahšie postaviť kancelárie či byty, po ktorých realitný trh volá. Pod bagrami skončila napríklad budova fabriky Gumon, kde dnes stojí výškový bytový projekt Klingerka. Podobne dopadla továreň Kablo, ktorú nahradilo Twin City.
Spomínaná Pradiareň mala šťastie a neskončila svoju existenciu napriek tomu, že bola súčasťou brownfieldu. Zachránil ju fakt, že bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. O jej obnovu sa postarala spoločnosť YIT Slovakia, ktorá v počiatočných fázach rátala s investíciou 25 miliónov eur.
