Súčasná energetická kríza spojená s ruskou agresiou na Ukrajine zvyšuje cenu dreva. Ministerstvo životného prostredia SR navrhlo konkrétne riešenie, a to uprednostňovanie dreva pre domácnosti, pred vývozom dreva do zahraničia. Toto opatrenie ale nemôže byť jediným.
Zväz spracovateľov dreva SR požaduje, aby sa drevo vhodné na priemyselné spracovanie, tzn. hlavne vláknina, vylúčilo z možnosti energetického zhodnocovania. Inými slovami – aby sa zakázalo spaľovanie dreva, ktoré je priemyselne upotrebiteľné. Na druhej strane, prevažná väčšina (takmer 90 %) domácností využíva pri vykurovaní práve vlákninu. Teda to isté drevo, ktoré požadujú aj majitelia spracovateľského priemyslu.
Naopak, Slovenský zväz výrobcov tepla hovorí, že presne tú istú vlákninu treba prednostne využívať na zásobovanie ich energetických zariadení, teplární a podobne. Obchodníci s drevom vyvážajú veľkú časť slovenského dreva (vlákniny) do zahraničia, kde sú v týchto mesiacoch ceny ešte vyššie než u nás. Zo strachu z energetickej krízy majitelia rodinných domov nakupujú drevo aj do zásoby. V dôsledku týchto okolností rastú ceny dreva a dopyt po ňom vysoko prevyšuje ponuku.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) je presvedčené, že táto situácia si vyžaduje zásah štátu. Začalo preto medzirezortnú komunikáciu a získavanie dát, potrebných ku správnym rozhodnutiam. Takmer polovicu z výmery lesov obhospodaruje štátny podnik Lesy SR a je zrejmé, že vláknina, ktorá je spôsobilá na priemyselné využitie, sa donedávna v odštepných závodoch tohoto štátneho podniku predávala istým odberateľom lacnejšie, ako sa predávalo drevo pre domácnosti na kúrenie.
Neistota plynu zvyšuje záujem o vykurovanie drevom
Minister životného prostredia Ján Budaj vyzval ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, v ktorého pôsobnosti je štátny podnik Lesy SR, aby sa tento podnik pripravil na zvýšený záujem o palivové drevo, vyvolaný neistotou v zásobovaní plynom. Dá sa predpokladať, že o palivové drevo bude tento rok záujem aj v plynofikovaných obciach.
Keďže MŽP má v kompetencii len lesy národných parkov, minister požiadal ich správcov, aby sa pripravili prednostne zásobovať drevom občanov obcí na území národných parkov. Problémy zásobovania drevom sa v štátoch riešia spravidla zastavením alebo reguláciou jeho vývozu. Možností je viacero.
Národné lesnícke centrum navrhuje v tejto situácii odvážať a predávať kalamitné drevo z najviac chránených území národných parkov. S tým však ministerstvo nesúhlasí. Staré a zhnité kalamitné drevo, ktoré leží v ťažko dostupných terénoch bezzásahových chránených území, podľa neho nevyrieši vykurovanie slovenských domácností.
Tvorí len necelé 4 % z nespracovaného kalamitného dreva a na jeho odvezenie nebol z rôznych dôvodov vydaný súhlas. Jeho spoločenská hodnota je totiž celkom iná, než hodnota paliva. Toto tzv. mŕtve drevo, pôsobí v našich národných parkoch ako dlhodobá zásobáreň uhlíka, čo má logicky pozitívny vplyv aj na jeho zachytávanie. Je tiež zdrojom organického materiálu, ktorý zlepšuje vlastností lesnej pôdy tak, aby sa zvýšila jej vodozádržná schopnosť.
Drevo potrebuje čas na vysušenie
V súvislosti s predajom palivového dreva v národných parkoch je pre MŽP kľúčové zabezpečenie zo strany správy národných parkov, aby sa na predaji palivového dreva pre domácnosti nepriživovali priekupníci, ktorí by chceli rast dopytu zneužiť. Prednostné zásobovanie občanov z okolia národných parkov však pravdepodobne nevyrieši potrebu palivového dreva pre túto zimu, keďže drevo potrebu čas na vysušenie.
Podľa Enviroportalu je ideálne spaľovať kusové drevo s vlhkosťou pod 20 %. Spotrebuje sa tým menej energie na odparenie vody z paliva a viac energie sa využije pre teplo v domácnosti. Inými slovami – spáli sa menej dreva, znížia sa náklady na kúrenie. Na dosiahnutie vyššie uvedenej vlhkosti sa odporúča palivové drevo narezať na dĺžku meter, hrubšie kusy naštiepať na tenšie. Sušiť by sa malo minimálne 2 roky na vetranom a zastrešenom mieste.
Z ostatného dostupného prieskumu, ktorý v roku 2019 vykonal Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe objednávky Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMU) vyplynulo, že až 89 % slovenských domácností využíva ako palivo drevo. Pričom 67 % ho skladuje viac ako rok alebo kupuje už suché drevo. Najviac dreva na kúrenie sa spotrebuje v Banskobystrickom kraji, najmenej v Bratislavskom.
Jedinečné zisťovanie o vykurovaní rodinných domov realizuje Štatistický úrad SR v spolupráci so Slovenským hydrometeorologickým ústavom aj počas tohto roka. Zber údajov prebieha od júla 2022 a skončí v novembri. Zapojených bude celkovo 6 650 domácností v 494 obciach a mestách Slovenska.
