Podstatný detail, ktorý môže robiť problémy počas hrubej stavby nielen ihneď, ale aj s časovým odstupom, je väzba muriva.

Väzba muriva bežne slúži na rovnomerné rozloženie síl pôsobiacich v konštrukcii, a je preto zo statického hľadiska veľmi dôležitá. Tehly sa v stene alebo v pilieri musia po vrstvách viazať tak, aby sa stena alebo pilier správali ako jeden konštrukčný prvok. Ako to dosiahnuť?

Viete, že?

Pri stavbe zo starých tehál sa veľmi pravdepodobne stretneme s rôznymi formátmi tehál. V takomto prípade býva zložité dodržať správnu, funkčnú väzbu, čo môže skomplikovať napojovanie ďalších konštrukcií. Rozhodne by sme si preto mali pripraviť dostatok malty, pomocou ktorej budeme musieť rozdiely jednotlivých formátov vyrovnávať – lepšie však je murovať z tehál, ktoré majú vždy rovnaký formát.

Čo hovoria normy?

Vzájomná väzba tehál je daná normou STN EN 1996-1-1+A1 (73 1101). Tehly s výškou h do 250 mm majú byť položené so vzájomným presahom ≥ 0,4 alebo min. 40 mm (platí väčšia z hodnôt). V súčasnosti sa však na stavebnom trhu stretneme najčastejšie s pálenými, brúsenými tehlami s výškou h = 249 mm, u ktorých je vzájomná väzba min. 100 mm.

Odporúča sa však pracovať v module 250 mm (alt. 125 mm), a to vrátane polohy dverí a okien alebo veľkosti vnútorných pilierov. Často sa však pri návrhu zabúda, že modul sa meria od vnútorného rohu muriva. Aj preto výrobcovia pálených tehál vyrábajú tzv. doplnkové tehly (rohové, polovičné), ktoré zjednodušujú a urýchľujú murovanie, a je preto vhodné ich zahrnúť do objednávky materiálu.

Ak je na stavbe potrebné tehly rezať, režeme ich zásadne pílou. Pri murovaní tehly neukladáme rezanou stranou smerom do ostenia stavebného otvoru; tehlu uložíme rezanou stranou dovnútra steny alebo piliera a v mieste rezu medzi tehlami zakryjeme zvislú škáru maltou.

Ak by v ostení zostala tehla osadená svojou rezanou stranou do líca, potom by sa vplyvom odstránenia obvodového tehlového rebierka oslabila, a to zrovna v mieste, kde je zvýšené zvislé namáhanie (napr. v mieste uloženia prekladu) a kam sa budú pravdepodobne tiež kotviť výplne otvorov (okenné rámy, dvere).

Pri murovaní brúsenými tehlami je nutné nanášať tenkovrstvové maltové lôžko podľa technologických predpisov výrobcu. Pri použití nebrúsených tehál je nutné nanášať maltové lôžko po celej šírke tehál, pokiaľ z nejakého dôvodu nepredpísal projektant inak.

Ako tehly viazať?

Medzi používané druhy väzby patria:

  • väzáková,
  • behúňová,
  • polokrížová,
  • krížová.

Väzáková väzba sa používa pre jednovrstvové múry s hrúbkou 300 mm. Tvarovky sa pri väzbe prekrývajú o polovicu, ide teda o spôsob väzby, ktorý pracuje s vyššie spomínaným modulom. Takto vymurovaná stena má dostatočnú nosnosť, aby mohla byť použitá na ukladanie ďalších konštrukcií.

Behúňová väzba je údajne najjednoduchším typom väzby a používa sa predovšetkým na murovanie priečok (teda stien s hrúbkou okolo 150 mm). Je úplne nevhodná pre múry, na ktoré sa ukladajú ďalšie konštrukcie. Tehly sa viažu len v rohoch, pripojenie steny nie je zaistené väzbou, ale oceľou, ktorá sa vkladá do ložnej škáry. Tehly sa viažu o polovicu či štvrtinu dĺžky.

Polokrížová väzba sa volí pri nosných alebo obvodových múroch väčšej hrúbky (okolo 450 mm). Jednoducho povedané, tento spôsob väzby kombinuje väzákovú a behúňovú väzbu – v líci muriva sa tieto väzby pravidelne po radoch tehál striedajú.

Krížová väzba je najlepšia pre steny s hrúbkou okolo 600 mm. Táto väzba opäť kombinuje behúňovú a väzákovú väzbu, na rozdiel od polokrížovej však nie sú behúne umiestňované vo všetkých radoch líca zhodne nad seba, ale kryjú sa len v prvom, piatom, deviatom atď. rade.

Vymurovanie rohu

Aj na vymurovanie rohu existujú konkrétne pravidlá a je potrebné sa držať osvedčených metód väzby.