Rola sochárky opracovávajúcej neforemnú hmotu pripadla architektke pri rekonštrukcii rodinného domu v stredných Čechách. A pretože alfou a omegou jej návrhov je prirodzené svetlo v interiéri, aj táto rekonštrukcia so sebou priniesla výrazné zväčšenie zasklených plôch a denné svetlo aj do priestorov bez okien. Pomohli pritom napríklad svetlovody VELUX.
„Svetlo podľa mňa robí interiér. Majitelia odo mňa pôvodne chceli iba návrh vnútra domu. Keď som ho však uvidela zvonku, vedela som, že by to chcelo pristúpiť k projektu ako k celku, pretože sa mi nepáčilo dávať veľké peniaze do krásneho interiéru v nepeknom dome. Spracovala som teda koncepčnú štúdiu, ako by mohol dom vyzerať, a pretože sa majiteľom návrh páčil, pristúpili na myšlienku kompletnej prestavby,“ spomína na začiatok procesu Ing. arch. Tereza Čudová Ajmová.
Čo vybočovalo, to zbúrali a zarovnali
Na hlavnú budovu pôvodne nadväzovali malé domčeky s niekoľkými úrovňami sedlových striech, ktoré ukrývali bazén a kôlňu na náradie. Tie architektka „zrušila“ ako prvé, resp. oba murované jednopodlažné objekty premenila na hlavnú spálňu s kúpeľňou, šatníkom a saunou, zostalo miesto aj na tzv. letnú kuchyňu a sklad náradia.
Všetko je zarovnané a zastrešené pultovou strechou, s fasádou z termoborovice a pochopiteľne s veľkou zasklenou stenou do záhrady. Podobne autorka „odsekla“ balkónik alebo trojuholníkový arkier hlavnej budovy na mieste obývacieho priestoru.
„Čo vybočovalo, to sme zbúrali a zarovnali, aby objekt získal obdĺžnikové tvary. Aby dom nevyzeral ako sedliacka chalupa nevhodne zasadená do prímestskej lokality, orezali sme všetky presahy striech a výsledkom je hladký štít,“ pokračuje architektka.
Z vybúraného dreva originálny dizajnový prvok
Až neľútostný prístup k pôvodným neorganickým prvkom Tereza vykompenzovala opätovným uplatnením vybúraného materiálu, predovšetkým drevených trámov z rozobraných striech nad pôvodnou bazénovou halou.
„Bolo mi ľúto toho množstva dreva, tak sme väčšinu využili – v exteriéri na vyvýšené záhony, čiastočne je z neho aj pergola, a pokračovali sme vstupnými schodmi do domu. V interiéri sme potom na tento prvok nadviazali napríklad pod hlavným oceľovým schodiskom.“ Rovnaký dizajn má aj originálny konferenčný stolík v obývačke, poskladaný z troch rovnobežných trámov, jednoducho ani trám nazmar.
„Vzdušné poltonové“ oceľové schodisko
Hlavné zavesené schodisko, ktoré nahradilo pôvodné murované, je z 12 mm oceľových plátov rezaných laserom. „Schodisko bolo konštrukčne najnáročnejším prvkom. Pripravila som výkresy i 3D model, podľa ktorých sme všetko dali vyrezať laserom, takže sa schodisko skladalo ľahko ako skladačka.“ Napriek tomu, že vyzerá vzdušne, oceľ je sama osebe ťažká a schodisko vážilo vyše pol tony… Ako hovorí architektka, z pohľadu remeselníkov to bol naozaj majstrovský kúsok.
Architektka nakreslila mnohé atypické prvky (stena za televízorom, vínotéka, vešiaky v zádverí, kúpeľňové prvky). 4
Farebne striedmy interiér
Spomínaná čierna oceľ a prírodné drevo (dubové podlahy sú zladené s farbou trámov) spolu so sivobielymi štukami a omietkami spoluvytvárajú (troj)farebnú triezvosť interiéru. Tieto farby si ctia aj dominantné prvky zariadenia, napríklad priestranné pohodlné sedenie Sancal – Mousse so sivým poťahom či elegantný čierny jedálenský stôl. „Zámer bol vytvoriť neutrálny základ. Dofarbili sme ho drobnými vymeniteľnými prvkami, ako sú napríklad vankúše.
V znamení prirodzeného svetla
Prirodzenosť je podstatou celého návrhu, (prirodzené) svetlo nevynímajúc. „Pre mňa je svetlo alfa a omega. Keď rekonštruujeme, väčšinou zväčšujeme okná a snažíme sa dostať prirodzené svetlo aj na miesta, kde to ľudia väčšinou neriešia. Platilo to aj v tomto dome. Napríklad, v detských izbách boli pôvodne tradičné okná s parapetom, tak sme ich potiahli až k podlahe, to isté sme urobili s oknami v obývačke. Saunu sme zase zasklili z dvoch strán, aby sme cez ňu pustili prirodzené svetlo do chodby. Schodiskový priestor sme presvetlili motoricky ovládaným strešným oknom, rovnako hornú kúpeľňu. Do nej mi vzhľadom na vlhkosť prostredia odporúčali bezúdržbové okno VELUX, teda bielou polyuretánovou vrstvou potiahnutý drevený rám.“
Do šatníka bez okien priviedli svetlo svetlovody
V hornom šatníku medzi izbami dcér nebolo možné použiť strešné okno, pretože nad šatníkom je malá povala. Architektka preto zvolila svetlovod: „Nechcela som, aby bol šatník závislý len od umelého osvetlenia, tak sme svetlo priviedli svetlovodom.“
Svetlovod Velux
Nakoniec po ňom siahla aj v šatníku na prízemí budovy, ktorá nadväzuje na spálňu majiteľov, hoci tam sa na prvý pohľad ponúkalo skôr strešné okno v novej pultovej streche. Zvolený svetlovod VELUX je však dôkazom premyslenosti každého detailu – spálňu totiž od šatníka oddeľuje priečka, ktorá nesiaha až po strop.
„Keby sme nad šatníkom urobili klasické strešné okno, tak tým, že deliaca priečka nie je až po strop, by majiteľom ráno cez šatník svietilo do postele slniečko a budilo by ich. Preto sme zvolili svetlovod a dali ho do tubusu tak, aby spodná hrana tubusu vyústila nižšie, ako je horná hrana priečky – svetlo teda ide len do šatníka. Samozrejme, trošku sa z neho odrazí, ale nie je to tak, že sa zobudíte a nad vami svieti kotúč ranného slnka,“