Mestské kúpele sa majú stať verejným miestom s parkom. Dokončenie rekonštrukcie je plánované na rok 2025
Keď človek vstúpi do zdevastovanej budovy kúpeľov Grössling na Vajanského nábreží v Bratislave, je mu smutno, že mesto nechalo tento architektonický skvost chátrať dlhých 25 rokov. Na druhej strane cíti veľkoleposť tohto miesta, zašlú slávu a potenciál. Nečudo, veď rozloha kúpeľov Grössling je väčšia ako slávnych budapeštianskych kúpeľov Gellért.
Potenciál niekdajších mestských kúpeľov sa terajšie vedenie mesta rozhodlo využiť. Od jari prebiehala architektonická súťaž na ich rekonštrukciu. Teraz z nej vzišiel víťazný návrh, pochádzajúci od talianskych architektov z ateliéru OPPS Architettura z Florencie.
Vznikne kvalitný verejný priestor
„Zaujali nás otvorením arkád a minimálnym zásahom do pôvodnej historickej budovy. Navyše, splnili naše požiadavky na vytvorenie pokojného mestského bloku s využitím verejného priestoru,“ komentuje víťazov Gábor Bindics, projektový manažér mesta Bratislava zodpovedný za rekonštrukciu kúpeľov. Taliani tiež šikovne prepojili kúpele s budovou, kde v budúcnosti má sídliť Mestská knižnica.
Dôležité pre verejnosť bude, že celý priestor kúpeľov bude otvorený verejnosti, nielen na kúpanie, ale aj na trávenie voľného času v obnovenom parku či v kaviarni presťahovanej Mestskej knižnice.
„Život v meste je spojený s miestami, kde sa ľudia môžu stretnúť a kde sa vytvárajú vzťahy. V aktuálnej náročnej situácii vidíme, aké dôležité sú sociálne väzby. Po návrate ľudí do života v meste bude kvalitný verejný priestor ešte žiadanejší,” povedal primátor mesta Matúš Vallo, na stredajšej tlačovej besede. Uskutočnila sa na dne jedného z najväčších bazénov v kúpeľoch.
Obnovia aj zasypaný bazén
Okrem veľkého plaveckého bazéna sa v kúpeľoch obnoví aj najstarší bazén z roku 1895, ktorý zasypali pri prestavbe kúpeľov v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Zrekonštruujú sa tri sedacie bazény, pribudne k nim parná a fínska sauna, ktorá bude napojená na plavecký bazén. Víťazný návrh vytvára aj samostatnú saunovú zónu, miesta na masáže a kúpeľné služby či vonkajší bazén.
Talianski architekti vyriešili aj výzvu, ako prepojiť kúpele s knižnicou. „Vložia do vnútra budovy skleník, do ktorého síce z knižnice nevidíte, ale viete, že tam sú kúpele,“ vysvetľuje ponorenie sa do stavby G. Bindics.
Návrh tiež prinavráti pôvodný vstup do kúpeľov z roku 1895 na nárožie Medenej a Kúpeľnej ulice.
„Návrh florentských architektov v sebe nesie mediteránnu hlbokú úctu k histórii. Tento vplyv vidieť aj na tom, akým spôsobom návrh pracuje s verejným priestorom pred kúpeľmi, kam vkladá verejné posedenie vo forme lavičky, čo jasne odkazuje na talianske mestá,“ povedala teoretička architektúry, členka poroty Henrieta Moravčíková.
O súťaž bol veľký záujem
Bratislava vyhlásila súťaž už na jar tohto roku. V prvom kole prišlo 77 návrhov zo 17 krajín z celého sveta. Od leta do vyhodnotenia súťaže potom pracovalo na návrhoch päť postupujúcich tímov: taliansky OPPS Architettura, dva slovenské tímy Grau architects – MRCK Group a Tvar a Roar architekti – A-design, český tím mar.s architects a maďarský Deichler Jakab Stúdió Bt.
„Do súťaže sa zapojilo veľa architektov, ktorí už v minulosti kúpele rekonštruovali, čo nás potešilo. Zaujímavý, hoci ťažšie realizovateľný návrh bol aj od architektov z New Yourku,“ informuje G. Bindics.
Mesto si dalo za cieľ, aby návrh vytvoril čo najmenej zásahov pri najväčšej možnej miere zachovania architektonickej hodnoty budovy. Zadanie súťaže pritom počíta s tým, že energia, ktorá sa bude v kúpeľoch využívať, bude v drvivej väčšine z obnoviteľných zdrojov. G. Bindics prezrádza TRENDu, že vykurovanie bude riešené cez tepelné čerpadlá.
V budove sú zároveň zachované aj dva historické kotly firmy Brunner, vyrobené v roku 1912, ktoré zostanú ako významná súčasť kúpeľov aj po ich obnovení.
Rovnako dôležitým prvkom bude aj kúpeľný komín. V období prestavby v roku 1914 bol s výškou 40 metrov považovaný za najvyšší objekt v centre mesta. Komín sa začína rekonštruovať ako prvý už v týchto mesiacoch, aby sa zabránilo jeho ďalšiemu chátraniu. Pri jeho obnove bude prebiehať pamiatkový dozor. Zrekonštruovaná bude aj samotná kotolňa.
Fázy rekonštrukcie
Rekonštrukcia Grösslingu je naplánovaná v postupných fázach v rokoch 2021 – 2025
2021 má sa začať revitalizácia parku, verejného priestoru pred budovou
2023 dokončená knižnica
2024 dokončený má byť veľký plavecký bazén
2025 finalizácia sauny
Financovanie z viacerých zdrojov
Financovanie rekonštrukcie kúpeľov Grössling by malo byť viaczdrojové. Náklady na prípravu projektu a projektovú dokumentáciu má Bratislava už v rozpočte na budúci rok. Do projektu by sa mal zapojiť aj štát cez Slovak Investment Holding, ktorý okrem iného investuje aj do kultúry a kreatívneho priemyslu. M. Vallo odhaduje jeho vklad od troch do piatich miliónov eur.
„Uvažujem aj o využití Nórskych fondov a dotácii z Ministerstva životného prostredia, keďže ide aj o ekologický projekt“ dodáva primátor Bratislavy. Ďalšie zdroje na rekonštrukciu budú financované z bankových úverov.
Model financovania by podľa neho mal byť nastavený tak, aby aj v čase prevádzky bol udržateľný. Pričom nie je cieľom vytvárať zisk. Mesto vníma kúpele ako službu svojim obyvateľom.
Knižnica v kúpeľoch
Do oddelenej bývalej administratívnej časti kúpeľov sa presťahuje Mestská knižnica. Pri príprave zadania súťaže totiž vyšlo, že v kúpeľoch zostáva mimo kúpeľnej časti priestor približne dvetisíc metrov štvorcových, ktorý môže mať iné ako kúpeľné funkcie.
Knižnica otvorí celú budovu verejnosti, prinesie kultúrny aj komunitný program. Pribudne rezidenčný program pre umelcov.
Príbeh kúpeľov
- Kúpele Grössling otvorili v máji 1895. Budovu navrhol v roku 1893 viedenský architekt Adalbert Swoboda, autor kúpeľov Zentralbad vo Viedni. Okrem hygienických potrieb ponúkali hosťom aj široké spektrum vodoliečebných služieb.
- Keď ich kapacita prestala postačovať, pribudlo v roku 1914 nové krídlo od architekta a staviteľa Lajosa Gratzla, ktoré rozšírilo kúpele o tri nové bazény, parnú a teplovzdušnú komoru. Najpompéznejšou novinkou bol veľký plavecký bazén s dĺžkou takmer 25 metrov a šírkou 9 metrov.
- Po vzniku Československa sa na fasáde budovy objavil centrálny nápis „Kúpeľný ústav“ a bazén začal zohrávať kľúčovú rolu pre rozvíjajúci sa bratislavský plavecký šport.
- Posledné rozšírenie kúpeľov z rokov 1929 a 1930 od architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia prinieslo funkcionalistickú dostavbu so šatňami a novým vstupom z Vajanského nábrežia.
- Od svojho vzniku okrem rekreačnej a hygienickej funkcie boli kúpele pre Bratislavčanov a Bratislavčanky spoločenským stretávacím bodom. Mnohí si dodnes pamätajú, ako kúpele Grössling navštevovali až do roku 1994, kedy bola budova pre zlý technický stav zatvorená. Je to jedna z posledných nezrekonštruovaných národných kultúrnych pamiatok v centre Bratislavy.
Postupná sanácia
Sanácia budovy kúpeľov sa už začala a treba povedať, že je najvyšší čas, lebo cez presklenú strechu do budovy zatekalo a niektoré stropy vo vedľajších budovách už držia len silou vôle a s pomocou podpier.
Už počas príprav architektonickej súťaže sa okrem historických a technických podkladov začalo aj s čistením a konzervovaním budovy, aby sa nezhoršil jej technický stav. Pri týchto prácach sa odhalili takmer všetky vrstvy histórie kúpeľov. V objekte sa našli staré keramické obklady z konca 19. storočia, ale aj z ostatných dekád fungovania kúpeľov. Na základe ich farieb a vzorov sa začala tvoriť identita nového Grösslingu.
„Bude tu mix starého a nového, keďže žijeme v 21. storočí,“ dodáva M. Vallo.
