Istropolis a jeho okolie čaká zásadná prestavba, ktorá má vrátiť život na Trnavské mýto a z prestupnej križovatky sa má stať miesto, kde budú môcť Bratislavčania tráviť čas v príjemnom prostredí. Pozrite si, ako vyzerá projekt Nového Istropolisu.

Spoločnosť Immocap, ktorá je súčasným vlastníkom Domu odborov – Istropolis, predstavila svoj zámer budúceho Nového Istropolisu, ktorý má pretvoriť mŕtvu lokalitu na novú štvrť plnú života, zelene a kultúry. S novým multifunkčným kultúrno-spoločenským centrom chce urobiť z Bratislavy európsku metropolu a dostať ju na mapu svetovej kultúrnej a kongresovej turistiky, ktorá podľa ich slov v hlavnom meste úplne absentuje.

Čierna diera na mape Bratislavy

V Bratislave existuje niekoľko kľúčových lokalít z pohľadu pohybu chodcov, dopravy a možnosti veľkého prínosu pre rozvoj mesta. Priestor Trnavského mýta je dôležitý dopravný uzol. Jeho súčasťou je dlhodobo zanedbávané okolie Istropolisu, ktorému sa Bratislavčania radšej vyhýbajú, ako ukázal projekt Pocitová mapa, ktorú si dalo vypracovať hlavné mesto.

Kedysi, pred postavením Istropolisu, tu vládol čulý ruch, ľudia sa tu prirodzene stretávali na trhovisku, chodili sem za zábavou a priateľmi. Keď z ideologických dôvodov rozhodnutím Komunistickej strany vznikol priestor zjazdového paláca, ktorý slúžil iba jedinému účelu, život sa z Trnavského mýta vytratil. Dnes čelí Istropolis situácii, keď existujú iba dve možnosti, ako s ním naložiť – jeho zakonzervovanie v súčasnej podobe alebo kompletná prestavba.

„Na vízii Nového Istropolisu sme pracovali 2,5 roka a sme hrdí, že môžeme predstaviť projekt, ktorý zlepší kvalitu života Bratislavčanov v mnohých smeroch,“ povedal Martin Šramko, generálny riaditeľ spoločnosti Immocap.

40 rokov chátrania

Na stave Istropolisu sa podpísala najmä skutočnosť, že bezmála 40 rokov existuje bez výraznejšej investície do obnovy. Budova je zastaraná hlavne z technického hľadiska, ale životnosť už vypršala aj interiéru a viacerým prvkom exteriéru. Parametre stavby a okolitého verejného priestoru nespĺňajú takmer v žiadnom ohľade súčasné nároky na celospoločenské využitie.

„Objekt bol navrhnutý a postavený výhradne pre určitý typ podujatí, nie je multifunkčný a ani kapacita nie je dostačujúca. Obmedzujúci je aj technický stav zázemia, ktorý sa nijako neprispôsoboval reálnym potrebám účinkujúcich“ dodal Martin Šramko.

Všetko toto vyústilo do situácie, že záujem o Istropolis zásadným spôsobom klesol aj zo strany organizátorov podujatí, a to má za následok pokles celkovej využiteľnosti na menej ako 10 %. Z workshopov, ktoré Immocap zorganizoval pre organizátorov rôznych typov podujatí vyplynulo, že ani investícia do čiastočnej rekonštrukcie by nepriniesla zvýšený záujem o krátkodobé nájmy v jednotlivých sálach.

Nový Istropolis

Istropolis a priľahlé pozemky pred 3 rokmi odkúpila developerská spoločnosť Immocap. Zaviazala sa, že jeho kultúrno-spoločenská funkcia zostane zachovaná. Projekt Nového Istropolisu má preto ambíciu priniesť do Bratislavy multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum svetovej úrovne v šate špičkovej architektúry.

Okrem analýz a overovacích štúdií počas 2,5 roka kreovania vízie developer zrealizoval aj medzinárodnú architektonickú súťaž s účasťou 7 ateliérov, ktoré sa v urbanizme a architektúre radia k svetovej špičke a majú bohaté skúsenosti s pretváraním nefunkčných mestských zón na nové dominanty plné života. Vzhľadom na aktuálne potreby mesta a význam územia prišli všetky zúčastnené ateliéry s návrhmi, ktoré počítali iba so zásadnou prestavbou, hoci v súťaži mali voľnú ruku či sa rozhodnú rekonštruovať alebo územie zásadne prestavať.

V spolupráci s holandským architektonickým ateliérom KCAP, ich partnerským štúdiom Cityförster a štúdiom Charcoalblue, ktoré je jedným z lídrov v oblasti komplexného poradenstva a navrhovania koncertných a kongresových sál, tak vzniklo moderné multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum.

Kultúra a kongresy v jednom

Nový Istropolis by sa mal stať veľkolepým kultúrnym stánkom, po akom Bratislavčania volajú roky, umelcom ponúkne tie najlepšie technické podmienky a návštevníkom nevšedné umelecké zážitky. V multifunkčnej sále bude možné zorganizovať rôzne typy podujatí naraz a poňať by mala až 3000 miest na sedenie a 5000 miest v kombinácii sedenie a státie. Z pôvodnej kapacity pre približne 1200 návštevníkov sa tak Istropolis posúva do čísel, ktoré odrážajú reálne potreby Bratislavy, aby mohla konkurovať okolitým metropolám ako Viedeň či Budapešť a odhryznúť si aj z kongresového koláča.

„Projekt by mal priniesť Bratislave mnoho ekonomických výhod, či už v oblasti rozvoja cestovného ruchu, v náraste zamestnanosti,“ hovorí Martin Šramko. „Svoj záväzok zachovať v Istropolise kultúrno-spoločenskú funkciu chceme naplniť. Rozhodli sme sa naprojektovať centrum svetovej úrovne ale uvedomujeme si, že projekty týchto parametrov nevznikajú vo svete len zo súkromných zdrojov. Sme presvedčení, že strategická lokalita Istropolisu ponúka ideálne riešenie, a preto sa chceme transparentne  uchádzať o to, aby Národné kultúrne a kongresové centrum vzniklo práve v tejto lokalite.“

Verejné priestory

Priestor Istropolisu je spolu s tržnicou chýbajúcim kúskom „puzzle“, aby sa z Trnavského mýta stalo miesto, kde budú Bratislavčania radi tráviť čas, či už pri prestupe a čakaní na MHD alebo navštívia lokalitu cielene za účelom kultúry, ako to bolo pred vybudovaním Istropolisu. Nato však podľa urbanistov musí priestor ponúknuť viac, ako len program za štyrmi stenami.

Immocap vo svojom zámere ukázal verejné priestory a novú, otvorenú štvrť, v ktorej nemá chýbať park s promenádou, fontány či cyklotrasy. Návštevníkom majú byť prístupné po celý deň, pričom na námestí budú vytvorené podmienky na podporu a rozvoj komunitných aktivít, akými sú napríklad sezónne trhy.