Tušili by ste, že aj dom môže klamať „telom“? Vytrvalé hľadanie nás priviedlo do poľského mesta Katovice, kde na rozľahlom pozemku uprostred individuálnej zástavby, dotvorenej množstvom zelene, vyrástol vcelku pozoruhodný rodinný dom s dvoma tvárami. Všetko vďaka inovatívnemu prístupu k tradičnej architektúre i materiálom.
Kedysi na tomto území stáli len lomenice sliezskych robotníkov, typické svojím priznaným murivom a strechami s asfaltovými šindľami. Inšpirácia architektov teda bola daná dlhou tradíciou výstavby na danom území. Robert Konieczny so svojím tímom KWK Promes sa však nenechal zlákať ľahkou cestou a pokúsil sa architektonické dedičstvo interpretovať úplne novým spôsobom. A práve tu začína byť príbeh rodinného domu zaujímavý. Územný plán lokality síce predurčoval výstavbu objektu v tradičnom štýle, nikde však nebolo napísané, že štítová strecha musí presne kopírovať vzhľad pôvodných budov. Architekti preto k výzve klienta pristúpili s cieľom transformovať lokálne hodnoty do modernej podoby tak, aby obyvateľom domu zabezpečili maximum súkromia a zároveň možnosť vychutnávať si príjemné prostredie záhrady.
Téma prelínia nie je citeľná iba medzi exteriérom a interiérom. Do obytného priestoru sú zasadené rozličné prvky, ako napríklad vírivka zabudovaná do zeme.
Introvert či extrovert?
Základnú hmotu objektu navrhli autori tak, aby prebiehala paralelne s hlavnou komunikáciou, čím vytvorili prirodzenú bariéru, chrániacu dvor pred zvedavými zrakmi z ulice. Tento „obranný“ charakter zdôrazňuje aj minimum výplní v konštrukcii – jediným otvoreným prvkom zostali prakticky iba vstupné dvere. Do ulice sú síce orientované aj garážové vráta, pre tie však architekti vymysleli šikovnú kamufláž, takže navonok tiež pôsobia ako tehlová fasáda. Prvé poschodie, ktoré korunuje tradičná štítová strecha, architekti otočili o 90 stupňov a navrhli kolmo na prízemný blok tak, aby prečnievalo smerom do záhrady, akoby sa chcelo dotknúť exteriérovej zelene. Na druhom nadzemnom podlaží vznikla spálňová zóna s veľkorysou terasou, ktorá našla miesto na streche prízemia. Šikmé uloženie druhého nadzemného podlažia zároveň odľahčilo masívny dojem obidvoch veľkých blokov. Navyše, dom získal dve tváre – jeden uzavretý, takmer nedostupný vzhľad z ulice a príjemný priateľský „look“, ktorým sa obracia smerom k záhrade.
Základná hmota objektu je navrhnutá tak, aby prebiehala paralelne s hlavnou komunikáciou. Takto vznikla akási prirodzená bariéra, ktorú podčiarkuje minimum okenných otvorov. | Prvé poschodie, ktoré korunuje tradičná štítová strecha, architekti otočili o 90 stupňov a navrhli kolmo na prízemný blok tak, aby prečnievalo smerom do záhrady. | Kým prízemie pôsobí ako exteriér, ktorý sa odrazu ocitol v interiéri, na poschodí sa cítite ako na bielych nebesiach. |
Zrkadlové mimikry
Otvorenosť voči exteriéru podporili architekti množstvom zasklených plôch. Samotná „živá záhrada“ – hybridná interiérovo-exteriérová časť – podľa ktorej tvorcovia pomenovali projekt Living Garden, vznikla pod vystupujúcou konzolovou časťou. Keď nastanú horúce letné dni, všetky zasklené plochy možno odtiahnuť a interiérový priestor razom splynie so záhradou. Dokonalé zladenie s trávnikom dosiahli architekti aj vďaka využitiu podlahovej krytiny pripomínajúcej trávu. V prípade potreby možno závesy v murovanej časti pod výstupkom úplne zatiahnuť a vznikne tak domáce kino. Obrovská konzola je položená na dvoch vystužených železobetónových múroch, ktoré však pokrýva leštená antikorová vrstva, pripomínajúca zrkadlo, takže murované časti v konečnom dôsledku pôsobia, akoby ani neexistovali. V zrkadlovej fasáde sa odráža okolitá zeleň a vytvára tak zaujímavé mimikry celej stavby. Dlhý výstupok zasa vzbudzuje dojem, akoby sa vznášal v povetrí.
Priestory spální a kúpeľní sú navrhnuté striedmo a účelne. | Impozantný dojem však vytvárajú vysoké stropy. |
Nová dimenzia domova
Projekt Living Garden prichádza s novou definíciou klasického rodinného domu, ktorý spája architektúru s prírodou. Z klasického delenia domácnosti na spoločenskú časť na prízemí a intímnu zónu na poschodí sa vykryštalizovala nová typológia s klasickým dichotomickým členením domu. V priebehu dňa trávia obyvatelia najviac času na prízemí – vo svojej živej záhrade – a zotrvávajú tak v neustálej interakcii s vonkajším prostredím, čím stavba nadobúda akúsi poznávaciu funkciu. Na noc sa zasa presúvajú na introvertnejšie horné podlažie, ktoré pôsobí ako zhmotnený „zámotok“ a plní predovšetkým ochrannú funkciu – tu sa domáci od života v exteriéri takmer úplne separujú, aby dopriali svojmu telu nerušený odpočinok. Koncept bývania tak sčasti odkazuje na spôsob života našich predkov, ktorí cez deň zberali potravu v lese a na noc sa uchyľovali do korún stromov.