Stavba dreveného domu je rýchlejšia, úspornejšia k životnému prostrediu a jej životnosť je porovnateľná s tehlovými budovami
Keď pred troma rokmi chcelo ministerstvo pôdohospodárstva podporovať výstavbu drevodomov, majitelia stavebných firiem a fanúšikovia stavieb z dreva sa potešili. Zo štátnej podpory napokon nič nebolo. Bola selektívna, administratívne náročná a objavili sa aj podozrenia, že je šitá na mieru niekoľkým firmám, ktoré mali blízko k vládnym politikom. Dodnes neexistuje žiadna priama podpora výstavby drevodomov.
Rezort pôdohospodárstva sa nevyjadril, či ju plánuje v budúcnosti zaviesť. Len ministerstvo dopravy a výstavby podporuje výstavbu nízkoenergetických domov, ktoré môžu byť aj drevené. Zbabraná štátna podpora nezabránila aktívnejšej výstavbe drevodomov na Slovensku.
Počet drevodomov na Slovensku každý rok stúpa, hoci presné štatistiky neexistujú. „Celkovo odhadujeme, že na Slovensku sa ročne postaví sedemsto až tisíc drevostavieb,“ uvádza Peter Zemaník, generálny sekretár zväzu spracovateľov dreva. Odborníci tvrdia, že od roku 2008 do roku 2019 sa podiel drevostavieb na odovzdaných nových rodinných bytových domoch na Slovensku zvýšil z piatich na viac ako desať percent. Drevári by chceli do roku 2025 zvýšiť podiel drevodomov na 30 percent.
Boj s predsudkami
Stavitelia drevodomov však musia bojovať s predsudkami, ktoré sa okolo týchto stavieb stále objavujú. Tie základné sa dajú zhrnúť do výčitiek, že drevená stavba je náchylnejšia na požiar, všetko v nej počuť, nedrží teplo ako tehlový dom a má nižšiu životnosť. Stavitelia drevodomov tvrdia, že sú to všetko mýty.
Drevo môže byť podľa nich lepší tepelný izolant ako tehla. Ak dom staviteľ dobre zateplí drevovláknitou dos-kou a medzi panely dá fúkanú celulózu či minerálnu vlnu, tak bude izolovať a držať teplo veľmi dlho.
Dôležité je, aby bol drevodom dokonale tesný, aby teplo neunikalo. Klasická tehla má nevýhodu v tom, že sa ťažko dosahuje vzduchotesnosť obálky domu. Tá sa dá pri sendvičových paneloch urobiť ľahšie. „Navyše difúzne otvorené stavby vodné pary prepustia von aj v takto utesnenom dome, čo vytvára zdravé a komfortné bývanie,“ vysvetľuje Ivan Marko, obchodno-technický riaditeľ firmy Atrium SK, ktorá stavia drevodomy.
Rozšírený je názor, že v drevenom dome všetko počuť, lebo má tenké
steny. To je síce pravda, ale akustika sa môže vylepšiť tak, že sú
kvalitne izolované priečky
a pri poschodových domoch aj podlaha. Ak
je drevodom dobre izolovaný zvonku aj zvnútra, akustické vlastnosti má
rovnaké ako tehlový dom.
Životnosť a škodce
Kritici drevených stavieb tvrdia, že drevo má nízku životnosť a nedá sa ochrániť proti škodcom či hubám. Drevári oponujú, že drevenice či staré stodoly alebo kostoly stoja na slovenských dedinách už stovky rokov. Ak sa drevodom dobre postaví a poctivo sa ošetruje, vydrží naozaj dlho. „Náš prvý dom má 26 rokov. Záruku dávame tridsať rokov. Ešte sa nám nestalo, že by nám dom priamo rozhrýzli hlodavce,“ dodáva I. Marko. Pritom firma neimpregnuje konštrukciu proti škodcom či požiaru. Používa sibírsky smrekovec so základom, ktorý je odolný proti degradácii.
Vytráca sa klasická architektúra so sedlovou strechou a nahradzuje ju moderná architektúra s čistými líniami.Ivan Marko, obchodno-technický šéf firmy Atrium SK
„V prípade, že sa používa kvalitné drevo a dodržia sa konštrukčné zásady použitia dreva a požadovaná údržba objektu, životnosť stavieb z dreva je určite porovnateľná so životnosťou tehlovej stavby,“ tvrdí Katarína Geburová, architektka z firmy Domesi, ktorá sa špecializuje na stavbu drevodomov z masívnych panelov.
Zástancovia drevodomov nachádzajú aj subjektívne výhody, prečo ich stavať. Tvrdia, že drevo ako prírodný materiál má výrazný vplyv na psychiku človeka. Jeho pôvod je v lese a to podľa nich cítiť aj v stavbách postavených z dreva. Z praktických dôvodov je tiež ľahko recyklovateľný materiál, čo ušetrí náklady pri likvidácii stavby. „Drevo je zdravotne neškodný materiál a má antibakteriálne účinky,“ dodáva K. Geburová.
Náklady, cena a čas
Výhoda drevodomu je aj v rýchlej výstavbe. Jednoduchý bungalov z drevených panelov sa dá postaviť za tri mesiace. Navyše sa dá stavať v zime, pretože sendvičové panely sa pripravujú v halách a už hotové sa dovezú na stavbu. Tam sa ako lego poskladajú za niekoľko dní.
Drevodom síce môže byť drahší ako klasický tehlový dom, ale nie je to pravidlo. Dom z dreva na kľúč s plochou 115 štvorcových metrov sa dá postaviť už za 120- až 130-tisíc eur aj s vybavením bez základovej dosky. Výsledná cena domu sa odvíja od tepelnotechnickej konštrukcie, použitých technológií či celkového vybavenia.
„Pri kvalitných difúzne otvorených drevených konštrukciách v ultranízkom energetickom štandarde môže byť cena o desať až dvadsať percent vyššia v porovnaní s murovaným spôsobom výstavby,“ odhaduje I. Marko.
Vyššie domy s technikou
Pri výstavbe drevodomov na Slovensku zatiaľ prevažujú montované sendvičové domy z drevopanelov. Sú jednoduchšie na vyhotovenie ako tie z masívu či z guľatiny. A tiež lacnejšie. Navyše domy zrubového typu ťažšie splnia tepelnoizolačné nároky na stavbu. Slováci v posledných rokoch prechádzajú z veľkých bungalovov do poschodových domov, dôvodom je nedostatok kvalitných pozemkov na trhu, respektíve ich vysoká cena.
„Vytráca sa tiež klasická architektúra so sedlovou strechou a nahrádza ju moderná architektúra s čistými líniami. Do technológií, ako je rekuperácia vzduchu či tepelné čerpadlo, sú Slováci ochotní investovať nielen kvôli úspore energie, ale aj pre zvýšenie komfortu života,“ dodáva I. Marko.
Drevostavby sa dnes snažia vymaniť iba zo segmentu rodinných domov. Na Slovensku aj v Česku už pribúdajú drevostavby komerčného charakteru a verejné budovy. Firma Domesi napríklad stavia administratívnu budovu a v Česku dokončila škôlku. „Veríme, že drevostavieb bude čoraz viac pribúdať aj v mestách, pretože stavby z dreva humanizujú mestské prostredie,“ dodáva K. Geburová. Výhody a nevýhody drevodomov
+ Dobré tepelnoizolačné vlastnosti
+ Ľahšie sa dosiahne vzduchotesnosť
+ Zdravšie vnútorné prostredie domu
+ Dom možno postaviť už za tri mesiace
+ Možnosť stavať aj v zime
+ Systém konštrukcie je oveľa flexibilnejší pri zmenách
+ Životnosť sa ráta na desiatky rokov
+ Tenšie obvodové steny a priečky znamenajú viac priestoru na bývanie
– Sú náročnejšie na projektovú dokumentáciu a precíznosť pri stavbe
– Horšia akustika, ak sa nepoužije kvalitná izolácia
– Potreba častejšieho ošetrovania najmä drevenej fasády
– Viac byrokracie pri požiarnej ochrane
PRAMEŇ: Atrium-sk.sk
Požiar ako strašiak
Jedným z častých obáv pri stavbe drevodomu je, že v prípade požiaru zhorí ako fakľa. Drevo, samozrejme, horí, ale kontrolovane. „Materiály ako drevené lepené panely sú zároveň samozhášavé. Preto tvrdenie, že drevodom je menej odolný proti požiaru, je mýtus,“ myslí si K. Geburová.
V realite musí mať aj drevodom kvalitne zostavenú konštrukciu z protipožiarnych materiálov a ako celok musí spĺňať normy požiarnej odolnosti, tak ako murovaná stavba. „Pri zateplení z exteriéru používame napríklad drevovláknitú dosku, na ktorej sa pri požiari vytvorí karbónová škrupina a tá do hĺbky neprehorí,“ vysvetľuje I. Marko.
V minulosti sa kvôli protipožiarnej ochrane nepovoľovali na Slovensku viac ako dvojposchodové drevodomy. Po novelizácii normy v roku 2017 môžu drevené stavby vyrásť do výšky piatich poschodí. Z dreva sa dajú stavať aj vysoké kancelárske budovy, ktoré majú tradíciu v Škandinávii či v USA.
„Z dôvodu náročnejších detailov na tepelnotechnické, požiarne či akustické vlastnosti je projekcia, ale aj realizácia drevodomu náročnejšia a vyžaduje si vyšší stupeň odbornosti,“ vysvetľuje I. Marko dôvod, prečo sa viacposchodové drevené stavby zatiaľ nerozšírili.
Podľa K. Geburovej nie je problém pri vysokých drevostavbách ani v statike. „Konštrukčne dnes dokážeme z dreva postaviť aj mrakodrap. Najvyššia drevostavba sveta je vysoká 84,5 metra a má 18 poschodí,“ dodáva architektka.
