Z významných vlaňajších dokončených projektov hodno pripomenúť Residenze Carlo Erba v Miláne od Eisenman Architects, Degli Esposti Architetti a AZstudio.
ts, Degli Esposti Architetti a AZstudio. Galéria / 19
„Nikdy som nenavrhoval esovitú budovu a ani túto som si tak nepredstavoval,“ priznal známy newyorský architekt Peter Eisenman.
Rozhodnutie postaviť budovu v tejto podobe označil ako pragmatické. „Tvar nám proste vyšiel z požadovaného počtu bytov, rôznych prekážok a obmedzení.“ Osemdesiatsedem ročný architekt sa konečne dočkal veľkej realizácie v Taliansku.
ts, Degli Esposti Architetti a AZstudio. Galéria / 19
„Nikdy som nenavrhoval esovitú budovu a ani túto som si tak nepredstavoval,“ priznal známy newyorský architekt Peter Eisenman.
Rozhodnutie postaviť budovu v tejto podobe označil ako pragmatické. „Tvar nám proste vyšiel z požadovaného počtu bytov, rôznych prekážok a obmedzení.“ Osemdesiatsedem ročný architekt sa konečne dočkal veľkej realizácie v Taliansku.
Budova sa hadí nie ďaleko od centra. Koncepcia umiestenia na lichobežníkovej parcele vznikala, ako prezradil spoluautor Degli Esposti, tri týždne.
Park Ramelli
Vyvíjala sa v niekoľkých fázach od idey bloku po obvode. Vznikol by úzky a tmavý dvor, čo bolo neprijateľné.
Redukovali preto blok na budovu s ohybom a zrytmizovali ho zaoblením. Sformovali ju tak, aby netradičný otvorený dvor opticky spojili s protiľahlým parkom Ramelli.
To však neskôr neodobrila urbanistická komisia
magistrátu. Trvala na ohradení zeleného obvodu domu do výšky dvoch podlaží. Nakoniec postačil trojmetrový plot.
V ďalšej fáze rozčlenili dom štyrmi vrstvami, ktoré, ako to formulovali projektanti, „miernym vybočením z osi vniesli dynamiku“. Trojpodlažné pódium a jednoposchodové piano nobile nadväzujú na mestské paláce osemnásteho a devätnásteho storočia – dolnou časťou proporčne, jej travertínovým obkladom aj materiálovo.
Piano nobile, v pôvodnom význame reprezentačné podlažie, navrhli kompletne presklené. V definitíve má fasáda striedavo plné a transparentné steny, pred nimi balkóny so skleným zábradlím.
Následne prerušili dlhé chodby celou budovou šiestimi jadrami. Schodiská a výťahy v nich slúžia jednému až trom bytom na poschodiach. Dom prináša sedemdesiatpäť bytov s plochou okolo 80 až 200 štvorcových metrov. Viaceré majú pre tvar budovy klinový pôdorys, mnohé s veľkorysým vonkajším priestorom.
V ďalších prípravných fázach projektu upravili okenné otvory pódia a tvarovali horných päť poschodí – dvojvrstvové attico. V najvyššej vrstve sú duplexy a triplexy, „mestské víly“ s veľkými záhradnými terasami. Rozdiel medzi obkladom attico z chladného, hladkého bieleho carrarského mramoru a teplým drsným a pórovitým travertínom je jemný, ale aj na prvý pohľad zreteľný.
V záverečnej dizajnérskej fáze spravidelnili tvar kovovými rámami, ktoré skonštruovali zlatým rezom. Rámy sú jedinými väčšími oceľovými časťami.
Netvoria konštrukciu, tá je tradičná, železobetónová. Časopis Architectural Record spája rámy s Wexnerovým centrom umenia v Ohijskej štátnej univerzite v Columbuse (1989), dielom Eisenman Architects.
Piazza Carlo Erba
Residenze Carlo Erba stojí medzi bytovými domami z medzivojnového obdobia v štvrti Città Studi okolo vysokoškolských areálov Politecnico di Milano a Università degli Studi di Milano. Nahradila eklektický administratívny blok zo začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia, z ktorého zachovali nárožnú fasádu. Tvorí hlavný vstup do novostavby.
Obracia sa na
Parole in piazza – Piazza Carlo Erba from Sandro Lecca on Vimeo. Developer propagoval Residenze Carlo Erba ako „newyorský štýl
bývania“. Osemdesiatsedemročný Newyorčan Peter Eisenman, ktorý je tiež
vplyvný teoretik, sa sám označuje za „tradicionalistu“. Jedným z jeho diel je Židovský pamätník (Holocaust-Mahnmal a Denkmal für die ermordeten Juden Europas, 2005 ) s 2 711 betónovými kvádrami neďaleko Brandenburskej brány v Berlíne. V Taliansku projektoval tiež obnovu Museo di Castelvecchio vo Verone (2005). Dokončenie Residenze Carlo Erba sa oproti plánu oneskorilo o štyri roky.
