Klingerka je jeden z najvýraznejších aktuálne rozostavaných projektov v Bratislave a postupne to začína byť viditeľné. Kým nižšia z budov, administratívny objekt Klingerka Offices, už dosiahla plnú výšku, vyššia rezidenčná veža ju prerástla a rýchlo pridáva nové podlažia. Po dokončení pôjde na určitú dobu o najvyššiu obytnú budovu na Slovensku.
Práce nepoľavujú ani napriek pandémii koronavírusu, ktorý utlmil výstavbu na iných bratislavských projektoch (napríklad bola pozastavená asanácia neďalekého Apollo Business Centra), a v priebehu uplynulého víkendu bol na stavenisku ruch, aj keď na iných stavbách v okolí sa nepracovalo. Developer J&T Real Estate už dávnejšie potvrdil, že vo výstavbe svojich projektov bude zatiaľ pokračovať.
Spolu s rozbehnutým pokračovaním Eurovey ide o najväčší aktuálne rozostavaný development v réžii spoločnosti. Na donedávna prakticky nevyužívanom pozemku na okraji nového komerčného centra Bratislavy vzniká dvojica veží s elipsovitým tvarom, prepojených parkovacím domom. Masívna mierka projektu je obzvlášť viditeľná pri porovnaní s pôvodnou zástavbou Klingerovej obytnej kolónie.
Pomerne mohutná je už 10-podlažná administratívna budova, rezidenčná s 35 podlažiami a výškou 115 metrov však bude patriť k najvyšším budovám aj v rámci Bratislavy. Budovať by sa teraz malo 20. podlažie, developer medzičasom inštaluje okná aj konzoly na uchytenie prevetrávanej fasády.
JTRE postupuje tak rýchlo nielen preto, lebo zvolil pomerne ľahkú konštrukciu bez železobetónových vnútorných priečok, ale aj preto, lebo s realizáciou projektu sa tak či tak oneskorilo. Pôvodne developer dúfal v rozbeh výstavby už na začiatku roka 2018, narazil však na dlhé povoľovanie spojené s odporom zo strany konkurenčných developerských spoločností. Až vzájomná dohoda urýchila celý proces a na začiatku roka 2019 sa mohla spustiť samotná výstavba.
Napriek vysokému tempu prác sa dokončenie projektu očakáva až ku koncu roka 2021, resp. na prelome rokov 2021 a 2022. Status najvyššej rezidenčnej budovy si udrží približne rok, predbehnúť by ju mala Eurovea Tower a Jégého Alej V.
Klingerka po dokončení prinesie 380 bytov, od 2-izbových po 4-izbové. Voľných ostáva posledných 24 bytov, čo je pri danom počte úspech. Na nejakú dobu sa zrejme predaje kvôli koronavírusu pribrzdia, kým sa však realizácia ukončí, je vysoký predpoklad, že sa developerovi podarí dopredať aj zvyšné rezidencie. Štandard je vcelku dobrý, rovnako ako dispozície, Klingerka je však ďalšou výškovou budovou, obsahujúcou sádrokartónové priečky.
Čo sa týka administratívnej budovy, tá obsahuje viac ako 10-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov „butikového“ typu. Na prízemí bude lokalizovaná veľká kantína, občianska vybavenosť nebude mať taký veľký rozsah a bude umiestnená v parteri rezidenčnej veže. Budova bude certifikovaná v systéme BREEAM, kde dosiahne stupeň Excellent. V garáži je pre ňu určených 238 miest, čím sa pridá k rezidenciám, kde ich je takmer 700.
Súčasťou projektu je parková plocha v severnej časti pozemku, ktorá vytvorí mäkkší prechod smerom ku Klingerovej kolónii. Napriek tomu bude zrážka medzi mierkami radikálna. Otáznou je samozrejme životnosť obytnej kolónie v súčasnej podobe, keďže s rastom cien okolitých pozemkov je celkom reálne, že sa jednotlivé domy začnú vykupovať a v budúcnosti nahrádzať mohutnejšími stavbami.
Autorom architektúry je kancelária GFI, ktorá je „dvornou“ kanceláriou developera a navrhuje pre neho skoro všetky najväčšie bratislavské projekty: Klingerku, pokračovanie River Parku, Ovocné Sady aj vlajkovú loď, Euroveu II, spolu s budúcou East Tower. Nanešťastie, v prípade Klingerky sa nepodarilo dodať vežiam eleganciu ani silnejšiu myšlienku, projekt pôsobí jednoducho príliš masívne.
Otázkou ešte ostáva riešenie budúcej druhej a tretej etapy, ktoré vzniknú priamo na pozemkoch bývalej továrne. Doteraz je jasné len to, že by mal nový development kvôli rozsahu vzniknúť v dvoch etapách, zo západnej strany bude vymedzený električkovou traťou, a bude pravdepodobne obsahovať dve vyššie budovy. Developer mal víziu pre tieto časti developmentu odhaliť už v priebehu minulého roka, na zverejnenie sa však stále čaká.
Zo súboru projektov v tejto oblasti každopádne vznikne samostatná zóna, ktorá dotvorí východný okraj (zatiaľ) downtownu. Prvá etapa Klingerky bude určite neprehliadnuteľná, aj keď budú v jej okolí ďalšie podobne vysoké veže. Obzvlášť viditeľná bude z východu, napríklad z Prístavného mosta, odkiaľ už začína nové centrum dominovať vo vedute mesta.
Iné projekty sa snáď do obrazu lokality a Bratislavy zapíšu aj inými a pozitívnymi charakteristikami, ako len veľkosťou. Slovenská metropola si zaslúži vyššiu úroveň architektúry aj citlivosti k lokálnemu urbanistickému kontextu, pre developerov by zas odznakom kvality mali byť aj iné reakcie, ako len úspešný predaj.
Či to podobne vidí aj JTRE, sa ukáže snáď už v dohľadnej dobe. Klingerka II a III bude skúškou, či sa v konkurencii iných firiem, ktoré sa už seriózne zaoberajú vyspelosťou svojich zámerov, tento developer rozhodol posunúť. Od spoločnosti, ktorá patrí k lídrom slovenského developmentu, by sa to očakávalo.
