Mesto Bratislava spustilo medzinárodnú architektonická súťaž na obnovu mestských kúpeľov Grössling. Vzácný historický komplex budov, ktorý sa nachádza na rohu Vajanského nábrežia a Kúpeľnej ulice, patrí dlhodobo medzi priority hlavného mesta.

Magistrát hlavného mesta, Metropolitný Inštitút Bratislavy a Generálny investor Bratislavy chcú formou architektonickej súťaže nájsť najlepšie riešenie obnovy pôvodnej funkcie zaniknutých kúpeľov.

Zámerom inštitúcií je obnova pôvodnej funkcie Grösslingu, pribudnúť k nim majú nové formy kultúrno-komunitných aktivít. Celý objekt bude podľa mesta určený pre verejnosť.

Kúpele aj park

Okrem obnovy kúpeľnej časti sa plánuje do oddelenej časti objektu presťahovať časť mestskej knižnice. Vzniknúť by mohla aj kaviareň a sprístupniť by sa mal priľahlý park. 

„Pri prípravách súťaže, ktoré trvali približne rok, dal Metropolitný inštitút vypracovať technickú dokumentáciu budovy, 3D zameranie, statický posudok, vlhkostný posudok a s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave pripravil podklady na pamiatkovú obnovu,“ hovorí Gábor Bindics z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

V rámci príprav sa inšpirácia čerpala aj zo stredoeurópskych mestských kúpeľov vo Viedni, Berlíne či Budapešti s podobnými tradíciami ako má Bratislava.

„Vychádzame zo zámeru zachrániť a ponúknuť budúcim návštevníkom Grösslingu niečo unikátne bratislavské. Na základe kultúrno-spoločenských súvislostí sme sa rozhodli pre spoluprácu s odborníkmi z budapeštianskej mestskej firmy Budapest Gyógyvizei és Hévizei Zrt., ktorá spravuje kúpeľné zariadenia v Budapešti,“ tvrdí G. Bindics.

Mestská spoločnosť Budapest Gyógyvizei és Hévizei Zrt prevádzkuje budapeštianskych sedem kúpeľov — Dandár, Gellért, Király, Lukács, Pesterzsébeti, Rudas, Széchenyi a päť prímestských kúpeľov — Csillaghegyi, Palatinus, Paskál, Letničné kúpele a Rímske kúpele.

Kúpele firma prevádzkuje od roku 1996. Nepatria pod ňu len dvoje mestské kúpele v hlavnom meste Maďarska. Kúpele Rác sú stále predmetom vlastníckych sporov a kúpele Veli prevádzkuje miestna cirkevná biblická nemocnica.

Firma sa tak zrejme pokúsi sprostredkovať Bratislave know-how, ktoré získala za 24 rokov prevádzky mestských kúpeľov. Budapešť aj Bratislava patria medzi hlavné mestá, ktoré majú zdroje termálnej vody.

Zadanie architektonickej súťaže počíta v kúpeľoch s kapacitou bazénových plôch pre približne 145 osôb a pre ďalších 70 osôb v saunových plochách. V súťaži sa počíta so zachovaním a revitalizovaním existujúcich sedacích bazénov a plaveckého bazénu aj s doplnením o rekreačný interiérový a exteriérový bazén.

„Okrem obnovy kúpeľnej časti plánujeme do oddelenej časti objektu presťahovať časť Mestskej knižnice a vytvoriť tak verejnú inštitúciu, ktorá bude prístupná pre všetkých,“ uvádza sa na webe Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Súčasťou nového konceptu historického objektu je aj obnova okolia budovy a revitalizácia parku na Medenej ulici.

Víťaza súťaže vyberie medzinárodná porota v zostave — Henrieta Moravčíková, Lászlo Kovács, Ilja Skoček, Adam Halíř a Peter Lényi.

Súťaž má dve kolá. Vyhodnotenie prvého prebehne v júni a definitívny víťaz bude známy koncom leta 2020.

Začiatok revitalizácie parku sa plánuje na jeseň roku 2021 a rekonštrukcia objektu sa predpokladá na jar 2022.

Počas prípravy súťaže sa okrem historických a technických podkladov začalo aj s čistením a konzervovaním budovy, aby sa nezhoršil jej technický stav. Počas týchto prác sa odhalili takmer všetky vrstvy histórie kúpeľov. V objekte sa našli staré keramické obklady z rokov 1895, 1914, 1929, 1942 a 1972.

Metropolitný inštitút Bratislavy pri oživovaní budovy a histórie kúpeľov spolupracuje s typografom Ondrejom Jóbom, ktorý vytvoril písmo kúpeľov Grössling na základe starých fotografií.

Sláva a pád 

Objekt historických mestských kúpeľov, s pôvodným názvom Bad Pozsony podľa projektu viedenského architekta Alberta Svobodu, je unikát už od svojho vzniku v roku 1985, keď ľudí prekvapil centrálny 25-metrový bazén s charakteristickými modrými kachličkami. Okrem toho disponovali kúpele aj menším bazénom, saunou a rozsiahlou šatňou.

Objekt prešiel viacerým rekonštrukciami a prístavbami. V roku 1913 sa vybudovala nová časť kúpeľov, v ktorej pribudli bazény a sauny. V časti budovy orientovanej na Dunaj vybudovali aj šermiarsku sálu.

V roku 1930 sa pristavila ďalšia časť kúpeľov z dielne architektov Friedricha Weinwurma a Ignáca Vécseia. Kúpele sa rozrástli aj o byty.

Celý komplex sa v odborných kruhoch radí medzi najzachovalejšie funkcionalistické budovy a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou.

Pohľadnica z roku 1895 ukazuje pôvodnú podobu mestských kúpeľov GrösslingZdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

V roku 1994, po takmer sto rokoch prevádzky, sa kúpele zatvorili pre havarijný stav. Nájomca sa zaviazal, že kúpele zrekonštruuje na polyfunkčný objekt so zachovaním pôvodnej kúpeľnej funkcie.

Kúpele mali nádej na obnovu už pred 13 rokmi. Spoločnosť Synaphea, ktorá si komplex kúpeľov prenajala v roku 2007, plánovala na rekreačný koncept nadviazať. V minulosti predstavila plán prerobiť kúpele na luxusný hotel s wellness centrom. Otvorenie sa plánovalo na rok 2010, no rekonštrukcia sa napokon nerealizovala.

Mesto nesúhlasilo s nadstavbou a so zmenou funkcie objektu. Argumentovalo, že je to proti pravidlám obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Zmluvu firme v roku 2013 vypovedalo po tom, čo sa projekt nikam nepohol.

V roku 2017 získal magistrát po dlhom súdnom spore budovu naspäť. Prevzal ju ale v dezolátnom stave, zistené bolo napríklad masívne zatekanie do objektu cez poškodené strešné konštrukcie.

Mesto ešte pod vedením bývalého primátora Iva Nesrovnala pripravovalo celkovú obnovu kúpeľov a vyčlenilo na ňu 800-tisíc eur.