Koronavírus pravdepodobne výrazne spomalí rast zadlženia domácností. O čo sa snažila niekoľkokrát Národná banka Slovenska, tak napokon docieli choroba, respektíva hrozba ochorenia.

Rekordne lacné hypotéky lákali ku kúpe vlastného bývania čoraz viac ľudí. Centrálna banka v obave pred nadmerným zadlžovaním sa preto od januára sprísnila podmienky na získanie úveru. Ľuďom musí po zaplatení všetkých splátok zostať z ich čistého platu výrazne vyššia suma ako v minulosti. Výsledkom je, že predovšetkým ľudia s nižším príjmom si môžu v porovnaní s minulým rokom požičať nižšie sumy.

Napriek obmedzeniam úvery aj začiatkom tohto roka rástli. Kým v decembri objem úverov domácnostiam medziročne vzrástol o 8,6 percenta, v januári bol nárast ešte mierne vyšší a úvery stúpli o 8,7 percenta. NBS zatiaľ nezverejnila údaje za február, podľa sprostredkovateľov však objem úverov naďalej rástol.

Dobiehajú staré žiadosti

„Dokonca čísla za prvú polovicu mesiaca marec hovoria o tom, že tento mesiac mohol byť najsilnejším v histórii našej spoločnosti,“ vraví riaditeľ divízie Úvery, stavebné sporenie a investičné zlato v spoločnosti Finportal Adrián Luteran. Súčasné obmedzenia pravdepodobne rast výrazne okrešú.

Vďaka hrozbe koronavírusu sa snažia ľudia čo najmenej vychádzať zo svojho príbytku. Komu to zamestnávateľ umožnil, pracuje z domu. Výrazne sa obmedzili osobné stretnutia. Vidno to aj na prázdnych centrách miest. Hypotéka sa pritom bez osobného kontaktu väčšinou nezaobíde. Aj keď niektoré banky umožňujú podať žiadosť o úver cez internet, podpísať zmluvu musí klient prísť na pobočku banky.

Navyše väčšinu úverov na bývanie nosia bankám sprostredkovatelia. A ich práca je založená na osobnom kontakte so zákazníkom. Riaditeľka pre úvery spoločnosti Fingo.sk Eva Šablová vraví, že v súčasnosti ešte spracúvajú hypotéky, ktoré s klientmi riešili pred prijatím mimoriadnych opatrení v dôsledku koronavírusu. Preto aj teraz podávajú do bánk nové žiadosti.

„Nové obchody sa budú spracovávať už pomalšie, hoci veľkú časť komunikácie ohľadne vybavenia hypotéky je už teraz možné riešiť online. Okrem toho, že klienti sú doma, nechodia na obhliadky nehnuteľností, utlmuje sa aj činnosť znalcov a zatvorené sú aj niektoré katastre,“ povedala E. Šablová.

Menej ľudí na pobočkách

Banky potvrdzujú, že už koncom minulého týždňa chodilo do pobočiek výrazne menej ľudí. „Nižšia návštevnosť obchodných miest sa premietla aj na zníženom záujme o produkty, v niektorých produktových skupinách je to až o 50 percent,“ vraví hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Tento týždeň môže byť pokles ešte výraznejší, keďže viaceré banky obmedzili otváracie hodiny svojich pobočiek a otvorené majú len štyri hodiny denne.

Väčšina oslovených bánk považuje za predčasné hovoriť o tom, o koľko sa zníži predaj úverov. „Relevantné výsledky predajov budú známe až v nasledujúcich týždňoch,“ tvrdí hovorca Tatra banky Boris Fojtík.

Finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik odhaduje, že objem poskytnutých hypoték v najbližších týždňoch klesne minimálne o polovicu. Okrem strachu z ochorenia k tomu môže prispieť aj neistota ľudí. Mnohé firmy fungujú v dôsledku koronavírusu v núdzovom režime. Zamestnanci sa sa tak cítia v ohrození. Takisto živnostníci môžu veľmi rýchlo pocítiť prepad príjmu. Veľa ľudí tak svoje úverové radšej odkladá na neskôr.

Čakanie na nižšie ceny

Kupujúci môžu navyše kalkulovať aj poklesom cien nehnuteľností. Tie v poslednom období výrazne rástli, no príchod krízy ich môže zraziť dole. Záujem o hypotéky by sa aj vďaka tomu mohol znížiť.

Pre banky pritom predstavujú úrokové príjmy jedným z hlavných zdrojov ich zárobku. Vlani dosiahli finančné domy čisté úrokové výnosy na úrovni 1,723 miliardy eur. Sú tak výrazne vyššie ako príjmy z poplatkov a provízií, ktoré dosiahli 796 miliónov eur.

O tom, aké následky zanechá súčasná situácia na výsledkoch bánk, rozhodne predovšetkým to, ako dlho bude krízová situácia trvať. V prípade, že sa o pár týždňov vráti všetko do normálu a ekonomika bude fungovať ako predtým, banky dokážu veľkú časť súčasného výpadku ešte dohnať, keďže ľudia, ktorí odložili vybavenie úveru, si ho pravdepodobne zoberú neskôr.

Ak by obmedzenia trvali dlhšie, banky by sa nepotýkali len so znížením predaja nových produktov, ale museli by čeliť aj nárastu počtu neplatičov. Podľa B. Fojtíka negatívny vplyv na hospodárske výsledky bankového sektora by malo hlavne to, ak by sa niektoré podniky dostali do finančných ťažkostí a znížila by sa im schopnosť splácať úvery. Na druhej strane vláda či Európska únia sa pravdepodobne bude snažiť postihnutým firmám pomôcť.