Bratislavské Mlynské nivy zaznamenali počas svojej histórie vzostupy aj pády. V zóne sídlila úspešná rafinéria Apollo, no počas vojny ju zbombardovali, až 80 percent z nej zo dňa na deň zmizlo. Neskôr na týchto pozemkoch začali vznikať výrobné haly, no po Nežnej revolúcii ich väčšinu zrovnali so zemou noví majitelia. Napriek tomu v súčasnosti ašpiruje na jednu z najlukratívnejších lokalít na Slovensku.
V Bratislave medzi Košickou, Čulenovou, Pribinovou a Továrenskou ulicou je už viac ako dekádu rušno. Miestami až agresívna výstavba každým dňom pripomína budúcu developerskú víziu biznisového centra mesta.
Ambície sú veľké. Vzniknúť má moderný autobusový terminál, ktorý bude súčasťou obchodného centra Stanica Nivy. To bude prepojené s najvyššou budovou na Slovensku Nivy Tower.
O kúsok ďalej sa pripravuje prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower spolu s pokračovaním zóny Eurovea. A to je len časť projektov, ktoré budú novej biznis zóne dominovať.
Zničená rafinéria
Priemyselná časť pri Zimnom prístave sa pomaly mení na výkladnú skriňu slovenských developerov. Získala prezývky ako bratislavský „downtown“ či „Manhattan“. Ešte na prelome milénia by niečo také málokto predpokladal. Napriek tomu moderné centrum je neoddeliteľne spojené s históriou bývalej rafinérie Apollo.
Pozrite si, ako vyzeralo a vyzerá územie rafinérie Apollo
Bratislava na prelome 19. a 20. storočia patrila medzi významné európske priemyselné mestá. Hlavne vďaka technickému pokroku a blízkosti Budapešti a Viedne, ktoré patrili v tom čase k špičkám.
V roku 1895 požiadal maďarský podnikateľ a bankár Arpád Spitz bratislavskú mestskú radu o sedemhektárový pozemok, aby na ňom mohol postaviť rafinériu minerálnych olejov pod názvom Apollo. A. Spitz si vybral Bratislavu, pretože mala ideálnu polohu. Existovala tu na vtedajšiu dobu kvalitná železničná a lodná doprava a infraštruktúra. Tým pádom sa mohli rafinérske produkty rýchlo distribuovať do Brna, Prahy, Viedne aj Budapešti.
„Vďaka tradícii mesto disponovalo aj schopnými technikmi a robotníkmi, ktorými boli trojjazyčne hovoriaci Slováci, Nemci a Maďari,“ opisuje spisovateľ Slavo Kalný vo svojej knihe Bombardovanie Apolky.
Rafinéria sa stavala dva roky. Produkovala benzín, oleje, asfalt a petrolej. Závod spracovával dovážanú ropu, ale aj surovinu z neďalekých Gbiel. Zároveň vybudovali prístav na vykladanie ropných člnov a 250 metrov dlhý ropovod spájajúci prístav so závodom. Rafinériu oslabila prvá svetová vojna, kedy množstvu fabrík klesla produkcia, pretože robotníci narukovali do armády. Znižoval sa dopyt a akcie firmy strácali hodnotu. Podobnú situáciu zažívali podniky – s výnimkou zbrojárskych – naprieč Európou.
Rafinéria sa spamätávala dlho a po vzniku Slovenského štátu sa ocitla v rukách nemeckého koncernu IG Farbenindustrie, ktorý mal v tom čase výrazný ekonomický aj politický vplyv. Nemci po vstupe do podniku rozbehli modernizáciu a rozšírenie firmy. Zamestnávali približne 800 ľudí. S produkciou 150-tisíc ton ropných produktov ročne sa pre nich stala najdôležitejšou investíciou na území Slovenska.
Keď 16. júna 1944 na rafinériu americké lietadla zhodili bomby, mesto zostalo paralyzované. Za necelých desať minút naň dopadlo 369 ton bômb. Bratislavčania niekoľko minúť nad sebou sledovali nálety s pokojom, nebolo počuť ani vystrážné bezpečnostné sirény. Nikto ich nezapol. Na nálety boli ľudia zvyknutí, no útok nečakali. Lietadlá zasiahli strategické body, a to strojovňu, termálny krak, destiláciu, sklady aj administratívnu budovu. Neminuli ani 15 lodí a tankerov, prístavné žeriavy aj koľajnice.
„Skazu Apolky dokonávali výbuchy nádrží a plamene horiacich a roztečených materiálov. Prúd horiaceho mazutu sa od termálneho kraku vyvalil smerom k zámočníckej dielni. Pod jej podlahou bol kryt, v ktorom tŕpli desiatky vydesených ľudí. Horiaci mazut začal stekať do ich krytu, skadiaľ nebolo úniku. Smrť upálením bola neodvratná. V poslednej chvíli oneskorená bomba prerazila betónovú dlažbu, no nevybuchla. Na svoje odpálenie čakala v mori horiaceho mazutu. Za ten čas unikli ľudia práve cez ten otvor, ktorý urobila bomba,“ hovorí záznam z dobovej kroniky.
Nasledovali nálety v septembri a októbri 1944. Posledný uskutočnili v marci 1945 Sovieti a v apríli závod obsadili. Časť výroby sa ale podarilo obnoviť v máji 1945.
Obete
Celkovo pri náletoch zahynulo 74 zamestnancov rafinérie. Všetky mená sú dodnes umiestnené vo vestibule závodu Slovnaft na okraji mesta.
Po bombardovaní Apolky zomrelo najmenej 181 ľudí, továreň bola zničená na 80 percent. Škoda bola vyčíslená na 319 miliónov slovenských korún. Bratislava sa poučila, že mať fabriku s výbušnými látkami blízko Starého mesta nie je ideálne. Napríklad budova dnešného Slovenského národného múzea prišla o strechu a časť najvyššieho poschodia. Desiatky historických budov sa muselo zbúrať pre výrazné narušenie statiky.
Dnes však opäť pozorujeme paradox, ako sa k Slovnaftu stále viac približuje výstavba.
Časť bývalej Apolky sa zrekonštruovala, ale zmenilo sa jej zameranie. Ďalšia časť budov sa nikdy neobnovila. Územie zostalo na dlhé roky zamorené. Zničenie rafinérie patrí k najväčším environmentálnym katastrofám v našej histórii. Po Nežnej revolúcii získali pozemky súkromné podniky a niektoré si kúpili noví majitelia. Pôvodné budovy sa takmer nezachovali.
Známa bratislavská fabrika patrila medzi podobné prípady. Pozemok aj s budovami kúpil developer HB Reavis, ktorý ju medzi rokmi 2014 až 2018 nahradili komplexom Twin City s tromi sedemposchodovými budovami a 23 poschodovým vežiakom Twin City Tower s výškou 92 metrov.
HB Reavis všetky objekty továrne v roku 2008 kompletne zbúral a pozemok vyčistil. Padli všetky cenné objekty, ktoré ašpirovali na zápis medzi technické pamiatky. Vrátane objektu Feiglerovej kotolne. Vedľa sa nachádza národná kultúrna pamiatka Jurkovičova tepláreň, ktorá prechádza rekonštrukciou, a galéria Design Factory.
V Design Factory bola kedysi zámočnícka, neskôr stavebno-montážna dielňa. Dokonca v suteréne je zachovaný aj protiletecký kryt pre 380 osôb, používaný počas vojny. Objekt nikdy nebol prestavaný a zachoval sa v autentickej podobe, s podpisom popredných stavbárov svojej doby Pittel & Brausewetter.
Budove prerobenej na známe kultúrne centrum hrozilo búranie. Majiteľ budovy však zmenil plány a objekt podľa všetkého zostane nedotknutý. Jurkovičova tepláreň pre zmenu bude slúžiť ako coworkingové centrum. Celý interiérový koncept premeny interiéru Jurkovičovej teplárne má na starosti ateliér Adom M Studio architekta Martina Paška, ktorý sa podieľal napríklad na rekonštrukcii Elektrárne Piešťany, ale aj susednej Design Factory.
Nové architektonické riešenie budovy využíva priestranný vnútorný priestor v bývalej kotolni a v turbínovej hale pre vstavbu konštrukcií a vytvára nové plochy a podlažia.
Developer Penta Real Estate vyčíslil investíciu do obnovy pamiatky na úrovni 11 miliónov eur. V okolí teplárne vyrastajú štyri rezidenčné veže projektu Sky Park, dve kancelárske budovy a verejný priestor parku.
Nové biznis centrum mesta
Územie medzi Košickou, Čulenovou, Pribinovou a Továrenskou ulicou prešlo za poslednú dekádu radikalnymi zmenami. No celé sa to začalo o kúsok ďalej.
Uprostred Pribinovej ulice stojí stavba, ktorá bola rozhodujúca pre vytvorenie nového biznis centra mesta. Bola ňou nová budova Slovenského národného divadla. Neuveriteľných 27 rokov trvalo, kým divadlo v roku 2007 otvorilo. Plány dokončiť národný kultúrny stánok boli rozhodujúci moment, prečo sa v roku 2006 vedľa divadla rozbehla výstavba komplexu Eurovea, ktorý prepája historické centrum a nábrežie Dunaja. Projekt írskeho developera Ballymore Properties a celkový návrh pochádzal z pera architektonického štúdia Bose architects.
V roku 2014 sa Peter Korbačka z finančnej skupiny J&T rozhodol tento komplex kúpiť. Stávka na lokalitu a projekt sa mu zrejme vyplatila, keďže aj po desiatich rokoch od otvorenia ide o najúspešnejšie nákupné centrum v hlavnom meste. Plánuje jeho rozšírenie.
Keďže sa Staré Mesto prakticky prepojilo so zónou bývalej Apolky, znamenalo to zelenú pre nových investorov a developerov. A tí sa šance chopili rýchlo. Malo to však aj svoju nevýhodu.
V roku 2002 dalo hlavné mesto vypracovať geologický prieskum, keď sa budoval Most Apollo, z ktorého vyplynulo, že zóna bývalej rafinérie bola znečistená ropnými látkami. Keďže sa environmentálne čistenia celých území u nás dejú len zriedka, developeri boli postavení pred individuálne riešenia.
Niektorí museli pri čistení stavebného pozemku ísť do hĺbky desiatok metrov pod povrch zeme, aby splnili normy, ktoré podmieňovali výstavbu. Druhým problémom bolo vysporiadanie sa s blízkosťou nábrežia. Výškové budovy sa štandardne umiestňujú hlboko do zeme a tým môžu narúšať tok vody, čím by sa mohla znížiť kvalita vody.
Developeri problematiku pred úradmi obhájili, a tak v lokalite budujú v podstate dve veľké štvrte vedľa seba − nové Mlynské nivy a Eurovea City.
Vstupnou bránou do Nových nív má byť administratívna budova Nové Apollo, ktorá vyrastie na mieste pôvodného biznis centra s narušenou statikou na Prievozskej ulici. Aktuálne sú búracie práce na pôvodnom komplexe v plnom prúde. Nový objekt bude osempodlažný, teda o jedno ustúpené podlažie vyšší ako pôvodný. Ten postavil HB Reavis ešte v v roku 2005, no po desiatich rokoch sa zistilo narušenie statiky, čo vyvrcholilo až nevyhnutnosťou budovu asanovať. Nová budova je navrhnutá tak, aby zapadla do lokality.
Na rohu Mlynských nív a Košickej sa pripravuje 24-podlažný vežiak Mlynské Nivy Košická, ktorý bude mať tri uskočené podlažia plus jedno technologické. Vzniknú aj štyri 10- a 11-podlažné administratívne budovy. Dve z nich budú prepojené a budú vytvárať objekt tvaru písmena „L“.
HB Reavis v lokalite Nív už dokončil vežu Nivy Tower, ktorá má 30 podlaží. Na jeseň má dokončiť Stanicu Nivy, jej súčasťou bude aj nová autobusová stanica s nákupným centrom, tržnicou a občerstvovaciou zónou. Dokončí sa aj s podzemným kruhovým objazdom, ktorý má byť dominantným prvkom infraštruktúry v zóne. Všetky projekty postupne vytvoria komplexnú zónu. Rekonštrukciou prechádza v celom úseku ulice Mlynské nivy, ktorá sa pretvára na moderný bulvár. Zlepší sa tak aj okolie vežiaku Twin City Tower s 22 podlažiami a tromi blokmi Twin City A, B, C s kanceláriami s prenajímateľnou plochou takmer 62-tisíc štvorcových metrov.
Posledná veža od HB Reavis je navrhnutá ako náhrada za budovu súčasnej autobusovej stanice. Z 19 nadzemných podlaží, ku ktorým patrí najvrchnejšie ustúpené, prvých osem tvorí podnož. Nad parterom je ďalších 11 podlaží veže.
Vyrastá aj rezidenčný projekt Apollo Residence, v bezprostrednej blízkosti sú tiež veže Sky Parku od Penta Real Estate. Pripravuje sa aj výstavba veží Portum a Ister Tower, ktoré pripravuje rodina Trajterovcov.
Rezidencia Bottova je ďalší z veľkých projektov v bratislavskom downtowne, vyrásť má pozdĺž Bottovej ulice, na pozemku vedľa Chalupkovej ulice. Český developer ho však podľa dostupných informácií ponúkol na predaj. Na nábreží Dunaja vyrastie dominanta mesta mrakodrap Eurovea Tower s plánovanou výškou 168 metrov. Okrem neho aj pokračovanie projektu Eurovea 2. Zónu by mala prepájať lávka cez Dunaj, ďalší projekt od J&T Real Estate Nové Lido.
V rámci Eurovea City vyrastie aj menšia rezidencia Ganz House, zároveň na rezidencnčnú časť Eurovey nadviaže Eurovea Riverside.
Stavebné povolenie majú aj dve kancelárske budovy. Vyššia Pribinova Y na nábrežnej promenáde bližšie k Mostu Apollo ponúkne 22-tisíc štvorcových metrov prenajímateľnej plochy. Má 15 nadzemných a tri podzemné podlažia.
Pribinova X lemuje priestor Pribinovej a Čulenovej ulice a má dve výškovo rozdielne časti – pozdĺž Pribinovej kopíruje výšku Eurovey, v smere na Čulenovu bude výškovo korešpondovať s protiľahlým nárožím Ganz House. Budova bude mať deväť nadzemných podlaží, pričom prvé a druhé je riešené zasunutím do priestorov nákupného centra.
Projekt Panorama City má vo vežiach 600 bytových jednotiek. Eurovea 2 má viacero etáp a jednou z nich je potiahnutie nábrežia až smerom k Mostu Apollo. Pri Dunaji tak pribudnú nové reštaurácie a ďalšie prevádzky, ktorých vzhľad však developer na rozdiel od prvej fázy projektu plánuje zjednotiť.
Komplexné riešenie sa týka aj celého priestoru od Eurovey smerom k podmostiu, ktoré je dnes nevyužité a býva útočiskom asociálov.
V celom území počíta JTRE s vybudovaním veľkej komunitnej zóny, ktorá má premeniť charakter lokality a prilákať sem ešte viac návštevníkov. Koncept navrhla známa španielska architektka Beth Galí, ktorá spolupracuje s projektantom celej štvrte, domácim ateliérom GFI.
