Spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR) predstavila dlhodobý zámer rozvoja južnej strany Chopku, ktorý počíta s novými zjazdovkami či rozšírením parkovacích a ubytovacích kapacít. Plánované investície podľa spoločnosti reagujú na rastúcu návštevnosť a chýbajúcu infraštruktúru v tejto oblasti.
Odvolávajúc sa na jeden z aktuálnych prieskumov je podľa TMR Jasná najnavštevovanejším strediskom.
Spoločnosť poukazuje na to, že napriek tomu na južnej strane Chopku za posledných päť rokov nepribudla žiadna nová lanovka ani zjazdovka.
„Vieme, že pre dĺžku povoľovacích procesov najbližšie tri roky ani nepribudne. Ak neurobíme nič, čaká nás nezvládnuteľný nápor návštevníkov, chaos v doprave, právom nahnevaní ľudia. Aj keď zonácia nie je doriešená, chceme tomuto predísť a toto je dôvod, prečo dávame konkrétne návrhy na riešenie už dnes,“ uviedol generálny riaditeľ a predseda predstavenstva TMR Bohuš Hlavatý.
Bezpečnejšia lyžovačka
Súhrn navrhovaných projektov pod názvom Jasná, časť Chopok – Juh, skvalitnenie služieb strediska cestovného ruchu spoločnosť podáva na preskúmanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Za zásadné problémy, ktoré chce TMR riešiť, označil B. Hlavatý absenciu modrých zjazdoviek na južnej strane, potrebu rozptýliť lyžiarov na svahoch, aby bola lyžovačka bezpečnejšia, či ponúknuť viac ubytovacích kapacít.
Navrhované investície majú byť podľa spoločnosti novým rozvojovým impulzom pre región Horehronia. Odhadovaná výška investície pri všetkých navrhovaných činnostiach predstavuje sumu 50 miliónov eur.
„Tieto prostriedky chceme investovať do toho, aby sme skvalitnili produkt cestovného ruchu s rešpektom voči tomuto územiu. Vytvoriť tým môžeme zároveň približne 200 priamych nových pracovných miest, ktoré budú generovať ďalšie,“ podotkol B. Hlavatý.
Medzi plánovanými činnosťami je vybudovanie dvoch nových modrých zjazdoviek so zasnežovaním Srdiečko-Krúpová a Jelenia lúka-Krúpová, predĺženie zjazdovej trate Vyhliadková zo sedla Veľký Príslop a rozšírenie jestvujúcej zjazdovky Slnečná v najužšom mieste.
„Práve šírka zjazdoviek je veľmi dôležitá, v tom už nemôžeme robiť kompromisy, musíme odstrániť nebezpečné lieviky, kde dochádza k najčastejším kolíziám lyžiarov,“ vysvetlil riaditeľ strediska Matej Hulej.
„Krúpovú s Derešmi by sme chceli spojiť buď jednou dlhou, alebo dvomi kratšími šesťsedačkovými lanovkami, nová akumulačná nádrž by mala zvýšiť kapacitu zasnežovania tak, aby sme dokázali zjazdovky zasnežiť čo najrýchlejšie, čo sa pre budúcnosť lyžovačky ukazuje už dnes ako extrémne dôležité,“ dodal.
Okrem toho by podľa jeho slov chceli zmeniť aj podobu samotného nástupného miesta Krúpová, v súčasnosti tvoreného už nedôstojnými kontajnerovými objektmi. Nové srdce Juhu by mala predstavovať komfortná trojpodlažná budova s komplexnými službami.
V lokalite je naplánované tiež presťahovanie lyžiarskej školy Maxiland do vyhovujúcejšej lokality, rozšírenie parkoviska, nová koliba na Jelenej lúke, a tiež rekonštrukcia ubytovne pre zamestnancov.
Pribudnúť má aj hotel a chatová oblasť
Dlhodobá vízia počíta s výstavbou nových ubytovacích kapacít, ktoré predstavuje projekt Hotela Krúpová s kapacitou 260 – 330 lôžok a chatová oblasť s 30 – 50 chaletmi a obslužným objektom.
Nové možnosti ubytovania priamo v Krúpovej by mali podľa spoločnosti zväčšiť počet lyžiarov, ktorí nebudú každodenne dochádzať do strediska, čo by sa malo priaznivo prejaviť na znížení frekvencie dopravy i množstve emisií z áut.
Navrhované projekty sú situované v území Národného parku Nízke Tatry v treťom stupni územnej ochrany. Všetky činnosti boli podľa TRM naprojektované tak, aby minimalizovali zásah do chránených území a sú umiestnené v hraniciach dnešného strediska. V praxi si vyžiadajú záber plôch s rozlohou 0,265 až 0,287 štvorcových kilometrov.
„Keďže neexistuje zonácia, a teda jasné pravidlá, ktoré by definovali nedotknuteľnosť vzácnych území a súčasne hranice území, kde je možné robiť turistický ruch spojený s lyžovaním so sprievodnými službami a infraštruktúrou, bude nutné na všetky tieto aktivity opäť žiadať výnimky. Aj preto v tejto chvíli nedokážeme povedať, do akej miery dostanú projekty zelenú. Chceme však veriť, že pri ich posudzovaní zvíťazí zdravý rozum a pragmatický prístup pred pseudopopulistickými postojmi k ochrane prírody, pretože tie ju často viac poškodzujú, ako chránia,“ dodal B. Hlavatý.
