Fúkaná izolácia je šikovné riešenie aj pre priestory, kde sa nezmestí stavbár ani po štvornožky, navyše sa zvládne za jeden deň. Podľa čoho si však vybrať vhodný materiál na fúkanie?
Zateplenie fúkanou izoláciou v poslednej dobe získava na obľube vďaka svojej rýchlosti a jednoduchosti aplikácie. Pomocou špeciálneho prístroja, ktorý materiál rozvlákni sa cez hadicu a úzky otvor dostane aj na ťažko prístupné miesta a zaizoluje aj detaily okolo väzníkov, trámov, CD profilov, káblov či rozvodov. Navyše ušetrí približne 30 % energií a investícia sa tak vráti už za 3 – 5 rokov.
Mnohí majitelia domov tento spôsob volia aj preto, že sa jedná o ekologické izolačné materiály. Odborné štúdie však vravia, že nie všetky sú ekologické, efektívne a bezpečné rovnako. Porovnali sme pre vás 6 parametrov fúkanej minerálnej izolácie a fúkanej celulózy a drevovlákna, v ktorých sa výsledky líšia.
1. Deformácia materiálu – sadanie
Sadanie fúkanej izolácie je dôležitým faktorom pre výber materiálu, pretože ovplyvňuje to, či bude tepelná účinnosť rovnaká po mesiaci aj po piatich rokoch. Správne inštalovaná minerálna fúkaná izolácia klesá len zanedbateľne, menej ako o 1 %. Podľa skúšok poskytuje stabilnú tepelnú ochranu po celú dobu životnosti budovy.
Výrobcovia celulózovej izolácie sa zhodujú v tom, že ich produkty v priebehu času zosadajú viac. Väčšina z nich uvádza mieru zosadnutie na voľnej ploche v rozmedzí 10 – 15 %. Niektorí síce uvádzajú nižšiu hodnotu, ale zároveň odporúčajú navýšenie materiálu o 10 – 15 %. Preto by ste mali s týmito zmenami počítať a vždy pri kúpe porovnať údaje o „minimálnej hrúbke po zosadnutí“ s údajmi o „inštalovanej hrúbke“.
2. Nasiakanie vzdušnou vlhkosťou
Keď izolácie navlhne, zmenší sa jej tepelný odpor, teda schopnosť izolovať. Dva porovnávané materiály sa v schopnosti absorbovať vodnú paru líšia. Fúkaná minerálna izolácia Supafil vďaka svojmu anorganickému pôvod nenavĺha, nezadržiava vodu, naopak dobre prepúšťa vlhkosť.
Ak nasiakne ponorením, napríklad pri povodni alebo iných živelných pohromách, môže byť po vysušení znovu účinná, treba to však konzultovať s jej výrobcom. Celulózová izolácia je vyrobená z rozdrvených novín a pridaných spomaľovačov horenia. Prirodzene absorbuje vlhkosť zo vzduchu a zároveň tým, ako starne, stráca časť pridaných retardantov. V prípade povodne alebo inej prírodnej katastrofy by ani po vysušení nemala byť znovu použitá.
3. Odolnosť proti požiaru
Každý investor i projektant by mal dobre zvážiť protipožiarne vlastnosti materiálu, ktorý sa chystá použiť. V otázke požiarnej bezpečnosti majú minerálna vlna a celulóza veľmi rozdielne vlastnosti. Minerálna vlna vyrobená z minerálnych vlákien je prirodzene nehorľavá, má triedu reakcie na oheň A1, a túto vlastnosť si zachováva po celú dobu životnosti. Nie je teda potrebné ju proti požiaru akokoľvek dodatočne chemicky upravovať.
Celulózová izolácia z rozomletých novín je prirodzene horľavá. Aby sa riziko požiaru znížilo, je pred aplikáciou ošetrená veľkou dávkou chemických prostriedkov, tzv. retardantov horenia. Aj keď výrobcovia niekedy uvádzajú, že je tým pádom nehorľavá, tieto prímesi sa môžu z izolácie v priebehu času strácať.
Podľa testov úradu California Bureau of Home Furnishings and Thermal Insulation niektoré celulózové vzorky zlyhali pri štandardných protipožiarnych testoch už 6 mesiacov po inštalácii. Navyše, aj správne ošetrené celulózovej izolácie sa vznietia už pri teplote cca 240 °C, čo je povrchová teplota 75 wattovej žiarovky.
4. Objemová hmotnosť
Od hmotnosti nafúkanej izolácie závisí nielen cena, ale aj statické zaťaženie stropu. Aplikácia minerálnej izolácie na voľne fúkanú plochu býva zvyčajne do 20 kg/m3. Pri celulóze výrobcovia odporúčajú fúkať na voľnú plochu v rozmedzí 30-40 kg/m3, čo predstavuje dvojnásobné zaťaženie konštrukcie, ale aj oveľa väčšiu spotrebu materiálu, čo má vplyv aj na konečnú cenu.
5. Zdravotné hľadisko
Označenie „ekologická izolácia” môže byť v niektorých prípadoch sporné. Základ celulózovej izolácie je rastlinného pôvodu, sú k nej však pridávané viaceré spomínané látky ako ochrana proti požiaru a plesniam. Medzi najznámejšie patria napríklad kyselina boritá, borax alebo amónne soli. Minerálna fúkaná izolácia žiadne pridané látky neobsahuje, je to 100%-ne prírodný materiál vyrobený z čistého minerálneho vlákna bez spojiva, teda bez chemických prímesí.
6. Plesne a škodcovia
Riziko napadnutia plesňami, škodcami či hlodavcami je iba pri zle realizovaných strechách, hlavne v detailoch. Pre zabezpečenie strechy je nutné, aby bola konštrukcia uzavretá bez odhalených izolácií a nechránených otvorov v obvodových konštrukciách, vo vetracích štrbinách je potrebné umiestniť na to určené sieťky alebo mriežky.
Hlodavce sa žiadnou izoláciou neživia, môžu si v nej však „vyhrýzť“ a založiť hniezdo, preto treba zabrániť ich prístupu do strechy. Mierne „navrch“ má v tomto ohľade fúkaná minerálna izolácia, keďže je úplne odolná proti vlhkosti a nenasiakavá, nepodporuje rast plesní ani koróziu.
