Zateplenie obvodového plášťa patrí k základným prvkom obnovy bytového domu. S týmto typom obnovy je však spojených množstvo otázok, na ktoré by mali vlastníci poznať odpovede.
Zatepľovanie – ekonomický spôsob úspory energie
Kde sú podrobne vysvetlené požiadavky platné od 1. 1. 2016 a tie, ktoré budú platiť od 1. 1. 2021?
OZ Združenie pre zatepľovanie budov požiadavky vyplývajúce zo zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov (v znení zákona č. 300/2012 Z. z. a č. 378/2019 Z. z.) a vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov (vyhlášky MDVRR SR č. 324/2012 Z. z. a vyhlášky MDV SR č. 35/2020 Z. Z.) v súlade s tepelnotechnickou normou v konsolidovanom znení STN 73 0540-2+Z1+Z2: 2019 rozpracovalo a vydalo v technickej informácii: Technická informácia č. 8 „Tepelná ochrana – základ zabezpečenia energetickej hospodárnosti budov“.
Informácie najmä pre správcov budov o obnove budov obsahuje: Technická informácia č. 7 „Čo je dobré vedieť pred obnovou…? Obnova bytových a rodinných domov“.
Detaily zateplenia obvodového plášťa a súvisiacich konštrukcií uvádza: Technická informácia č. 1 „Tepelná ochrana obvodového plášťa budov pomocou ETICS“ uvádza princípy navrhovania ETICS podľa nových predpisov zavedených revíziou STN 73 2901 a STN 730802/ Z 2.
Technická informácia č. 2 „Zásady navrhovania ETICS z hľadiska protipožiarnej ochrany budov“ predkladá rozhodujúce nové riešenia protipožiarnej ochrany budov podľa nových predpisov zavedených s platnosťou od 1. septembra 2015, a to cez princípy navrhovania tepelnoizolačných systémov predovšetkým v závislosti od účelu a výšky budovy.
Obe tieto technické informácie sú v plnom znení uverejnené na webe www.zpzb.sk v stĺpci PREDPISY pod položkou Technické informácie združenia. Doplnenie detailov s ohľadom na tepelnotechnické požiadavky ultranízkoenergetickej úrovne výstavby, platné aj pre budovy s takmer nulovou potrebou energie uvádza Technická informácia č. 4.
Čo je potrebné urobiť skôr než sa vlastníci bytov rozhodnú zatepliť svoj dom?
Rozhodnutie o zlepšení tepelnej ochrany stavebných konštrukcií je prvým krokom. Za týmto krokom nasleduje potreba diagnostikovať skutočný stav stavebných konštrukcií, určiť postup odstránenia nedostatkov a stanoviť predpokladané náklady. Najlepšie je obrátiť sa na správcu, ktorý by sa mal v mene vlastníkov bytov obrátiť na odborníkov.
Je pre všetky paneláky vhodný jeden spôsob zatepľovania? Ak áno, ktorý?
Systémy zatepľovania sa odlišujú svojou podstatou technického riešenia. Známe sú v zásade dva princípy vonkajších tepelnoizolačných (tzv. zatepľovacích) systémov: kontaktné a odvetrané. Okrem fyzikálnej podstaty (šírenia tepla) sa odlišujú aj skladbou a cenou.
Pre panelové budovy sú dostačujúce a vyhovujúce vonkajšie tepelnoizolačné kontaktné systémy (ETICS, čo je odvodené z anglického pomenovania), ktoré na stavebný trh uvádzajú viaceré firmy. Tie by mali mať o nich doklady preukazujúce zhodu vlastností s požiadavkami, ktoré sú vymedzené právnymi a technickými predpismi. Podstatou je, aby sa pri zateplení uplatnili systémy, pre ktoré sa vydali doklady technického posudzovania (ETA – európske technické posúdenie alebo SK TP – národné technické posúdenie).
Ďalšou dôležitou stránkou je zohľadnenie vlastností stavebných konštrukcií bytového domu v spracovaní projektovej dokumentácie zateplenia. Táto projektová dokumentácia poslúži ako podklad aj po ukončení životnosti zateplenia (predpokladaná životnosť je aspoň 25 rokov). Obsah projektovej dokumentácie zateplenia určuje STN 73 2901: Zhotovovanie vonkajších tepelnoizolačných systémov (ETICS) v prílohe A.
Akú životnosť má zateplenie?
Ako bolo uvedené, zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť aspoň 25 rokov. Podľa EAD, európskeho harmonizovaného dokumentu ETAG 004 – metodického predpisu na európske technické posúdenie, na vonkajšie tepelnoizolačné kontaktné systémy sa má preukázať životnosť minimálne 25 rokov.
Prvé prehliadky obnovených budov zo sedemdesiatych rokov minulého storočia nepreukazujú potrebu zámeny pôvodných materiálov, ak sa tieto budovy zhotovili kvalitne, s vhodnými komponentmi a vykonávala sa na nich potrebná údržba.
Program zatepľovania bytových budov v SR začal v roku 1992, takže aj tieto domy preukazujú požadovanú životnosť a tá sa údržbou dá predĺžiť alebo bude potrebná ich obnova napr. zdvojením ETICS alebo iba zhotovením nového súvrstvia výstužnej a povrchovej vrstvy. V niektorých prípadoch postačí iba obnova povrchovej vrstvy.
Vyžadujú vonkajšie tepelnoizolačné kontaktné systémy špeciálnu starostlivosť?
Najčastejšou povrchovou úpravou vonkajších kontaktných tepelnoizolačných systémov (ETICS) sú najmä omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné takéto povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadné vzniknuté trhliny a po 15 rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.
Existuje pre bytové domy aj iný ekonomický spôsob úspory energie, než je zatepľovanie?
Zníženie skutočnej spotreby tepla na vykurovanie je iba jedným z priaznivých účinkov zateplenia obvodového plášťa ako súčasti významnej obnovy budovy. Každé zníženie teploty vnútorného vzduchu v miestnostiach budovy pri zachovaní jej pôvodného stavu prináša so sebou zvýraznenie vplyvu tepelných mostov a vznik hygienických nedostatkov – plesní.
Samotný zásah do vykurovacieho systému nie je riešením problémov stavebných konštrukcií panelových, ale aj tehlových domov. Riešením nie je ani zabudovanie kvalitných otvorových výplní. Najvhodnejšia je významná obnova bytových domov.
Podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s normou STN 73 0540-2 sa od 1. 1. 2016 požaduje výstavba v ultranízkoenergetickej úrovni výstavby, ktorá sa má dosiahnuť aj pri obnove existujúcich budov, ak je to technicky, energeticky a ekonomicky možné. Nové požiadavky budú platiť od 1. 1. 2021 na budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Nekvalitná práca nepriaznivo ovplyvňuje výsledok
Ovplyvňuje farba efektívnosť zateplenia? Vraj sú vhodnejšie svetlé odtiene, prečo je to tak?
Požiadavka na farbu vonkajšej povrchovej úpravy súvisí s pohltivosťou slnečného žiarenia vonkajšieho povrchu v závislosti od farebného odtieňa. Vo všeobecnosti platí, že čím je farebný odtieň povrchu tmavší, tým viac narastá teplota povrchu. Tmavšie odtiene spôsobujú väčšie zohriatie povrchu. Dochádza k väčším dĺžkovým a objemovým zmenám vonkajších povrchových vrstiev vplyvom rozdielu teplôt.
V ostatných piatich rokoch sa uviedli na trh tzv. studené pigmenty umožňujúce inovácie v oblasti povrchových úprav. Tieto sa zakladajú na vlastnostiach pigmentov, ktoré sú schopné vo zvýšenej miere odrážať tepelnú zložku slnečného žiarenia. V praxi to znamená, že dochádza k menšiemu teplotnému namáhaniu oslnených plôch obvodového plášťa tmavších farieb povrchu.
Budovu možno zatepliť zvonka aj znútra, kedy je ktorý spôsob vhodnejší?
V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt.
Pri zateplení zvnútra sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny) a iným ostatná časť obvodového plášťa. Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obvykle dochádza pri zateplení zvnútra ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu a v okrajových častiach pôvodného povrchu (najmä kútoch) vznikajú plesne.
Pleseň sa môže vyskytnúť aj na povrchoch vymedzujúcich medzeru medzi zateplením a pôvodným povrchom, ak do medzery preniká vnútorný teplý vzduch. V prípade vnútorného zateplenia je možné použiť špeciálne riešenia zamedzujúce difúzii vodnej pary. Nemení sa takýmto riešením rozdielnosť priebehu teplôt v konštrukcii v oblasti stykov a plochy obvodového plášťa.
Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní?
Je ich mnoho, avšak vyplývajú predovšetkým z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), použitia nevhodných stavebných výrobkov alebo nedostatočného zohľadnenia ich parametrov, nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu či už vplyvom kombinácie vrstiev vytváraním z materiálov iného systému, alebo vynechaním, napr. rôznych profilov a tmelov.
Výslednú kvalitu nepriaznivo ovplyvňuje nesprávne lepenie tepelnoizolačných dosiek, ich nesprávne kotvenie a nedostatočná hrúbka výstužnej vrstvy a umiestenie výstužnej sklotextilnej mriežky, ako aj nedostatočné prekrývanie mriežky v požadovanom rozsahu. Podrobne sú nedostatky, ale aj poukázanie na správne riešenie spracované v Technickej informácii č. 7 „Nedostatky projektovania a zhotovovania ETICS“.
Ako sa im vyhnúť?
Asi jediným spôsobom. Rešpektovaním odborníkov aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu. Týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.
Súčasné novostavby bytových domov sa stavajú už so zateplením, alebo to nie je pravidlom?
Na trhu je dostatok stavebných výrobkov, ktoré umožňujú dosiahnutie požadovaných parametrov pri novostavbách aj bez dodatočného zateplenia. Technológia dodatočného zateplenia (ako to vyplýva aj z terminológie) je určená najmä na zabezpečenie požadovaných parametrov tepelnej ochrany existujúceho, v minulosti postaveného fondu budov.
Pri realizácii nosnej časti obvodového plášťa novej budovy ako monolitickej železobetónovej konštrukcie je dodatočné zateplenie nevyhnutnosťou. Tu je však vhodné uplatniť, v závislosti od účelu stavby aj odvetrané tepelnoizolačné systémy.
Bolo dodatočné zatepľovanie bytových domov potrebné aj v iných štátoch alebo je to špecifikum Slovenska?
S dodatočným zatepľovaním sa v západnej Európe, najmä v Nemecku, začalo už v 60. rokoch minulého storočia. Zatepľovanie v súčasnosti v týchto krajinách (aj keď tieto práce majú na väčšej časti fondu budov za sebou) však nekončí. Vplyvom sprísňovania požiadaviek na tepelnú ochranu budov pristupujú aj v týchto krajinách k ďalšej obnove už obnovených budov, a to zdvojením ETICS, výmenou okien a pridaním tepelnej izolácie do striech, prípadne do ďalších deliacich stavebných konštrukcií.
V danom prípade nejde len o zatepľovanie, ale najmenej o významnú obnovu budov, a tak sú v súčasnosti aj u nás stanovené formy podpory. Na dosiahnutie požiadaviek energetickej hospodárnosti budov je v súčasnosti potrebné zabezpečiť podmienky na uskutočnenie hĺbkovej obnovy, teda významnej obnovy stavebných konštrukcií a aj významnej obnovy technických systémov v budove.
Finančná podpora bytových budov
Aké systémové poruchy sú problémom slovenských panelákov?
Bytové domy v Slovenskej republike sú postavené v 61 materiálových a konštrukčných variantoch typov, konštrukčných systémov a stavebných sústavách radových, bodových, vežových a doskových domov. Systémové poruchy týchto panelových domov, ale aj murovaných domov postavených hromadnými formami výstavby vyjadrujú poruchy, ktoré nemohol ovplyvniť užívateľ svojím konaním (údržbou).
Ide o poruchy, ktoré sa vyskytujú na budovách postavených rovnakou technológiou, ale niektoré sa vyskytujú aj na rôznych typoch domov postavených v rovnakom období. Ide teda o poruchy, ktoré vznikli v dôsledku nedostatočného poznania a overenia v príslušnom období, nesprávnych typizovaných riešení a širokým uplatnením nesprávnych stavebných materiálov a použitia nedostatočne overenej technológie.
Ak by sa tieto poruchy neodstránili včas, mohli by viesť až k haváriám. Ich odstránenie jednoznačne predchádza všeobecne navrhovaným postupovým krokom obnovy bytového domu. Postupne sa identifikovalo 12 systémových porúch, ktoré súvisia s konkrétnymi typmi, konštrukčnými systémami a stavebnými sústavami a sú obsiahnuté v prílohe zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Spolu s opisom a výskytom systémovej poruchy sa v zákone uvádzajú prejavy systémovej poruchy a požiadavka na spôsob a rozsah riešenia jej odstránenia.
Kde sa správca môže informovať, ak chce dať skontrolovať stav domu?
Podľa podmienok stanovených v zákone č. 443/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov odborný posudok, ktorým sa potvrdzuje alebo nepotvrdzuje výskyt systémovej poruchy, spracováva autorizovaný inžinier zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov alebo organizácia, ktorá takéto osoby zamestnáva.
Majú nárok na štátnu dotáciu (na opravu poruchy) aj obyvatelia domu, v ktorom sú všetky byty v osobnom vlastníctve?
Podmienky na poskytovanie dotácie alebo úveru na odstránenie systémových porúch nerozlišujú typ vlastníctva bytov. Poskytovanie úveru na odstránenie systémovej poruchy s použitím tepelnej ochrany ETICS uvádzajú všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s poskytovaním finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania na obnovu bytových budov.
V akom prípade strácajú obyvatelia domu nárok na štátnu dotáciu?
Všetky tieto dôvody sú uvedené v už spomínanom zákone č. 443/2010 Z. z. Jednoznačne však vtedy, ak sa na ich dome systémová porucha nevyskytuje, alebo s odstraňovaním systémovej poruchy začali skôr, ako bola prijatá ich žiadosť na poskytnutie dotácie.
Môžu opravy systémových porúch realizovať bežné stavebné firmy alebo je potrebné osloviť špecializované?
Ťažko rozlíšiť, čo je to bežná alebo špecializovaná firma. Firma by sa mala rozhodne preukázať referenciami. Ak je súčasťou odstraňovanie systémovej poruchy zateplenie obvodového plášťa, je nevyhnutné využiť služby firmy, ktorá je nositeľom licencie na špeciálne práce zhotovovania zatepľovania pomocou ETICS. Licencie vydáva Technický a skúšobný ústav, n. o., v Bratislave.
S obnovou obvodového plášťa súvisí aj obnova a zároveň odstránenie systémovej poruchy balkónov a lodžií. Obnova balkónov a lodžií by sa mala uskutočniť tiež pomocou systémových riešení zložených výrobkov, pre ktoré sú vydané národné technické posúdenia. Nadväzne na ne už v súčasnosti existujú firmy, ktoré sú držiteľmi licencií na tieto práce.
Aké ďalšie známe formy finančnej podpory obnovy bytovej budovy, konkrétne zatepľovania, sú dostupné?
Je ich niekoľko a je potrebné poznať nielen formu a výšku podpory, ale aj ich výhodnosť a podmienky poskytovania. ŠFRB poskytuje výhodný stavebný úver na účel podpory obnovy bytovej budovy. Úver sa poskytuje len raz, preto je vhodné využiť predovšetkým všetky účely podpory obnovy bytovej budovy.
Účelové úvery na obnovu bytovej budovy poskytujú stavebné sporiteľne, ale aj ďalšie bankové subjekty. Využiť ponuku stavebných sporiteľní je výhodné najmä vtedy, ak vlastníci začali šetriť skôr. Ani toto však na využitie ponúkaných finančných nástrojov nemusí byť rozhodujúce. V ponuke komerčných bánk je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch je aj výhodnejšia forma ručenia.
Úsporu tepla a energie ovplyvňuje vlastník
Oknami uniká najviac tepla, nie je preto výhodné radšej vymeniť okná ako zatepliť steny?
Oknami uniká naozaj najviac tepla, preto sú okná zdrojom najväčších úspor. Samozrejme, záleží aj na ich ploche a tým podiele na celkových tepelných stratách. Staré drevené zdvojené okná majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, majú vysokú infiltráciu, nevhodné a často aj nefunkčné kovanie. Sú väčšinou po reálnej životnosti a určite po tzv. životnosti morálnej.
V súčasnosti majú už veľký podiel okná, ktoré sa vymenili od začiatku 90. rokov a ich technické parametre sú nízke, ich tepelnoizolačné vlastnosti zasklenia sú nedostatočné a spolu so zabudovanými dištančnými profilmi vytvárajú podmienky na vznik kondenzácie na vnútornom povrchu zasklenia.
Okná, aspoň všade tam, kde nie je potrebné vetranie, zabezpečujú aj výmenu vzduchu v miestnosti. Väčšinu vymenených okien charakterizuje vysoká tesnosť, čiže absencia prirodzenej infiltrácie, ktorou sa zabezpečovala požadovaná výmena vzduchu. Vetranie ovplyvňuje aj relatívnu vlhkosť vzduchu v miestnosti. Krátkym, ale intenzívnym vetraním sa vymení vlhký vnútorný vzduch za vzduch vonkajší s nízkym obsahom vlhkosti v zimnom období.
Výmena okien by sa mala uskutočniť pred zateplením obvodového plášťa, čím sa zvýši teplota na vnútornom povrchu obvodového plášťa. Treba si však uvedomiť, že výmenou starých okien za nové, tesnejšie sa mení vlhkostný režim v miestnostiach. Pri zníženej výmene vzduchu narastá relatívna vlhkosť vzduchu, čím môže pri nezmenených tepelnoizolačných vlastnostiach obvodového plášťa dochádzať skôr k rastu plesni.
Zvýšením vnútornej povrchovej teploty obvodového plášťa vplyvom zateplenia na vonkajšom povrchu, vrátane ostenia, nadpražia, parapetu, toto nebezpečenstvo nevzniká. Pozornosť je potrebné venovať aj zhotoveniu pripojovacej škáry medzi otvorovou konštrukciou a okolitou konštrukciou obvodového plášťa.
Vzhľadom na zabezpečenie požiadaviek energetickej hospodárnosti budov je v súčasnosti potrebné zabezpečiť riešenie vetrania spätným získavaním tepla rekuperáciou pomocou rekuperačných jednotiek osadených v bezprostrednej blízkosti otvorov alebo pomocou centralizovaných technických systémov. Známe sú aj riešenia s integrovaným riešením rekuperácie v profilovom systéme otvorových výplní.
Je pravda, že zateplením, najmä pri tepelnej izolácii na báze penového polystyrénu (EPS), sa obvodová konštrukcia veľmi uzavrie a „nedýcha“?
Vlhkostné vlastnosti stavebných materiálov charakterizuje faktor difúzneho odporu a stavebných konštrukcií difúzny odpor. Čím je hodnota faktora difúzneho odporu nižšia, tým materiál lepšie prepúšťa vodnú paru. Difúzny odpor závisí aj od hrúbky materiálu.
Vhodnosť použitia jednotlivých tepelnoizolačných materiálov (tepelná izolácia na báze minerálnej vlny alebo penového polystyrénu) závisí od vlastností pôvodných stavebných konštrukcií a obsahu vlhkosti a teploty vzduchu v miestnostiach budovy. Rozhodujúcou podmienkou na výber tepelnoizolačného materiálu, ale aj tepelnoizolačného systému je účel budovy.
V budovách na bývanie, administratívnych budovách a pod. nepôsobia významné zdroje vlhkosti, a preto možno na zateplenie uplatniť kontaktné tepelnoizolačné systémy s tepelnou izoláciou či už z penového polystyrénu, alebo minerálnej vlny, prípadne v súčasnosti ponúkaných tepelnoizolačných vrstiev na báze fenolovej peny alebo PIR.
Budovy, ako napr. plavárne s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokým obsahom vlhkosti, je potrebné zatepliť odvetraným tepelnoizolačným systémom. Vhodnosť uplatnenia navrhovaného systému je vždy potrebné preukázať výpočtom. Všeobecne platí zásada, že hodnota difúzneho odporu by mala pri obvodovom plášti smerom k vonkajšiemu povrchu klesať.
Ako môže vlastník bytu a nebytového priestoru ovplyvniť dosiahnutie predpokladaných úspor?
Ak sa aj uskutočnia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory tepla a energie a tieto práce sa vykonajú v potrebnej kvalite, vytvoril sa len predpoklad na dosiahnutie úspor tepla a energie. Skutočné úspory tepla a energie ovplyvní vlastník svojím správaním.
Správne zateplená budova vytvára potrebnú vnútornú pohodu, a preto je potrebné vnútornú teplotu priebežne regulovať pomocou termostatických ventilov. Treba si vytvoriť vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach. Zmenu teploty v priebehu dňa a dní v týždni umožňujú systémy riadenia a automatizácie.
Aký význam má pre vlastníka budovy výber zhotoviteľa s udelenou licenciou?
Pri výbere zhotoviteľa tepelnoizolačných prác na stavbe, ktorý má na tieto práce licenciu od TSÚS, n. o., alebo EUCERT, s. r. o., si vlastník vyberá aj systém zatepľovania. Kvalita prác zhotoviteľa je kontrolovaná treťou nezávislou stranou, ktorá je akreditovaným inšpekčným orgánom na overovanie kvality stavebných prác a realizuje sa systém zatepľovania, na ktorý je doklad – Vyhlásenie o parametroch na základe Nariadenia (EÚ) č. 305/2011 o stavebných výrobkoch.
Kvalifikácia zhotoviteľa akreditovaným inšpekčným orgánom je požadovaná normou STN 73 2901 (čl. 3.3) a tá je záväzná cez § 43g ods. 2 Stavebného zákona v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
Podľa čoho sa navrhuje hrúbka tepelnej izolácie v tepelnoizolačnom kontaktnom systéme?
Hrúbka tepelnej izolácie vo vonkajšom tepelnoizolačnom kontaktnom systéme (ETICS) aplikovanom na obvodovom plášti sa navrhuje výpočtom, ktorý vyplýva z STN EN ISO 6946 a STN EN ISO 52016 1, pričom je potrebné preukázať splnenie štyroch kritérií reprezentujúcich požiadavky na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa STN 73 0540-2+Z1+Z2: 2019 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2 : Funkčné požiadavky.
Znamená to, že nepostačuje navrhnúť hrúbku tepelnej izolácie pre výsek obvodového plášťa na neprekročenie maximálnej normou stanovenej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla U (W/(m2 . K) stanoveného v závislosti od úrovne výstavby, ale treba navrhnúť potrebnú hrúbku s ohľadom na splnenie hygienického kritéria, t. j. zabezpečenia vnútornej povrchovej teploty vyššej, ako je kritická teplota rizika rastu plesní v miestach tepelných mostov pri uvažovaní o teplotných a vlhkostných podmienkach pôsobenia podľa lokality osadenia budovy a účelu užívania miestnosti.
Takto navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie by sa malo preukázať splnenie energetického kritéria (pri uvažovaní počtu dennostupňov 3 422 (K . deň)) určeného v závislosti od faktora tvaru budovy. Navrhnutou hrúbkou tepelnej izolácie v súčinnosti s ostatnými úpravami by sa mal preukázať predpoklad splnenia potreby energie na vykurovanie spĺňajúcej predpoklad dosiahnutia požadovanej triedy energetickej hospodárnosti podľa vyhlášky MVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov.
Preukázanie splnenia tepelnotechnických požiadaviek je povinnosťou spracovateľa projektovej dokumentácie (autorizovaného inžiniera) na stavebné povolenie, ktorej súčasťou je aj projektové energetické hodnotenie.
Je potrebné po zateplení budovy predložiť energetický certifikát?
Zateplenie obvodového a strešného plášťa sú dôležitou súčasťou významnej obnovy s výrazným podielom na znížení potreby tepla na vykurovanie. Uvedená zmena kvality tepelnej ochrany sa vo väčšine prípadov uskutočňuje v rámci riadneho stavebného konania na základe stavebného povolenia.
Znamená to, že ako súčasť projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu by malo byť spracované projektové energetické hodnotenie tepelnej ochrany (aj zateplením) a ku kolaudácii by mal byť spracovaný energetický certifikát budovy na základe výpočtu energetickej hospodárnosti budovy a zatriedenia budovy do energetickej triedy. Predloženie energetického certifikátu vyžaduje zákon č. 555/2005 Z. z. aj v znení jeho neskorších predpisov.
Prečo je obnova budov podľa smernice 2010/31/EÚ a zákona č. 555/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov „významná“?
Podľa európskych smerníc o energetickej hospodárnosti budov obnova existujúcich budov väčšieho rozsahu by sa mala považovať za príležitosť prijať hospodárne opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti. Zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti však nemusí nevyhnutne znamenať celkovú obnovu budovy, ale mala by sa obmedziť na tie časti, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy a mala by byť finančne efektívna.
Dodatočné náklady pri takejto obnove by sa mali vrátiť pomocou dosiahnutých úspor energie počas časového obdobia súvisiaceho s očakávanou technickou životnosťou investície. Tento rozsah obnovy v smernici nazvaný ako „major renovation“ sa prekladá ako významná obnova. Významná obnova definovaná v duchu smernice v § 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov.
Minimálny rozsah obnovy budovy považovaný za významnú obnovu sa stanovil na 25 % podiel plochy teplovýmenného obalu budovy. Na splnenie požiadaviek na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby a aj úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie je potrebné uskutočniť hĺbkovú obnovu. Definíciu hĺbkovej obnovy uvádza zákon č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 378/2019 Z. z. v § 2 ods. 8.
